Keby som vedela opísať hudbu, sadla by som si k písaciemu stroju a začala by som písať. No je mi ľúto, neviem už čo. Nepamätám ako to bolo pred rokmi. Ako sme mladí hrávali na klavíri a užívali sme si Chopina, akoby to mala byť tá naša poslená. Tú hrám práve teraz, keď sa snažím pochopiť, o čom som ju vlastne hrala a prečo som ju zložila. No vieš na čo nepamätám?! Na tie dni, ktoré sme prežili s láskou... Chcela som...vždy som chcela zabudnúť na tie prechody po klaviatúre, hore a dole, to hranie s farbami, s dynamikou a s tým životným forte, kedy sme si nemali čo povedať a vždy sme bojovali aby, aby...už neviem. Boli to oceánske búrky, kedy sme boli len dve lode vzdialené od seba a ani jedna nemá chlieb pre posádku a práve nikto nie je schopný nikomu pomôcť.
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Kým luna mladáZa poslednou vlnouNa útes sedáLúči sa slzouMŕtva tak bledá Luna tak ticháBolesťou vzdýchla...
ITýraš maMučíš maSvojím tichomZráňašChýbaš a ...Ja milujemNo i keď to viemPovedať nemôžemŽe kazíš mi deň No keď bozkávaš Si lepší ako senIIZrazíš na zemVytiahneš nôž A chceš Skončiť smútokIIIŽiť by sme žili Len keby kosti nám nehniliA nepraskali žily Boli by sme zmyli Vášne duše skutkyLásku…
Bolo leto, prišla jeseň. Zastali sme - Len tak Hľadiac vo dverách. Padali sme Vstávali. Rána nahé V snahe Aby lásky boli drahé. Chceli sme bojovať na púšti Chceli sme sa drať A boli sme schopní Jeden druhého milovať.
I.Ľudská hanbaSmrť a bolesťBežný smútokTaktiež zradaČierna svadbaBožské šťastieV hlave zmätokBolesť rastieII.Čierne šatyHolubiceSivé mrakyPlané zrakyPlač zrejúciA smiechPrázdna fľašaSmrť - hriechIII.Silný vietorHromyKvapka svetlaHrozivý smiechOtvorené neboZemPadáš hlboko Hlavu udriešSmrť
Keby som vedela opísať hudbu, sadla by som si k písaciemu stroju a začala by som písať. No je mi ľúto, neviem už čo. Nepamätám ako to bolo pred rokmi. Ako sme mladí hrávali na klavíri a užívali sme si Chopina, akoby to mala byť tá naša …
Láska, cit sú naše slabosti,no čo iný necíti,láme nám kosti. Rozum, múdrosť to nepomôžea odmietnutie veľmi bolí,akoby niekto vyzliekol ťa z kožea vložil telo do soli. Krutosť, zrada, bolesť, klam,to je moja vina,vystačil by si si sámaj s pohárom vína.
Všetko mám už v snáchA nezotieram prachKtorý zmýva dobro zo ZemeVie že všetcii umrieme. A obrana nenachádza dôvodKaždý hľadá inde pôvodŽe prečo sme osamelíNa lásku sme zanevreli. Všetko máme v malíčku zdá saLáska je aj malá krásaNo ani zákrutaNetriafa nás do kúta. A keď to náhodou zistíšNever…
Notre Dame (dojmy) Zvon, čo rozvíja tón v tóne padá na prach veľkomesta a zahmlieva neporanené tváre turistov. No smutné z pýru nad ostudou chýbajúceho rodu. Zvuk, rinč sa zrážajú kráčajúc do gurmánskych hláv tunajších obyvateľov. A ľud pozerá nad hlavu na hlavy nehybné – mŕtve – nemé.
Chcela som ti to povedať, no ty, ty si sa len hlúpo bránil všetkým mojím výpovediam, ktoré by mohli všetkú moju obetu vyliečiť.Nemusela by som teraz myslieť ako vrah svojich myšlienok- myslieť na teba. Nie ja ale ty si ich položil k zemi, ty si ma chytil a hodil do tŕnia. Chcel si a možno nechcel,…
Pozvala som ťa na pláž.Ponad piesok chodiťa počúvať šum. Duše, telá naše spojiťskrz vlny mora.No neublížiť. Skrz vietor, obkreslíš moje telo do piesku.Nespútaným, vášnivým ťahom tvojej mužnej ruky. A tak len ležíme, spíme.Neoddeliteľní. Skrytí.Nadovšetko svoji. Vyzbrojení láskou.Vkročili sme na…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, k dispozícií v kníhkupectvách bux.sk)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie…
‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.
‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek, sprevádzaný po dvoch stranách rovnými…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
...alebo Ako sa zo škaredého káčatka nakoniec celkom obstojná labuť vykľula.
Po dlhšej dobe som prijala výzvu upiecť tortu. Teda upiecť tortu pre niekoho iného, než príslušníka našej domobrany. Upiecť tortu pre niekoho iného znamená, že by tá torta nemala vyzerať ako Quasimodo.
Si na materskej?…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Ak sa pýtaš ako sa dá žiť šťastne,
skús si kúpiť pobyt na Icelande.
Ak to nie je to, po čom túžiš,
Pozvi na rande osobu ktorú ľúbiš.
Chcem žiť šťastne, pýtam sa ako na to,
možno stačí žiť len usmievavo.
Nie nadarmo sa vraví, že úsmev dokáže zlepšiť deň,
keď sa usmeješ,
pri srdiečku ma…
Comments
Pridať nový komentár
Ak by sa Vám zdalo že je tam veľa toho neviem, tak to malo tak byť pretože tým myslím, že je veľmi stará, že už stráca pamäť ... :) pre objasnenie