Spriadli krok zo slnečných lúčov
Zo zŕn ukuli podkovu sĺz
Pohladili hodvábom bozk ruží
Pomohli hviezdam na nohy
I moc utkali z mesačnej žiari
Premenili vodu priezračnú na pohľad ľudský
Popretkávali Morenine vlasy k životu
Zo stebiel trávy, vyčesali hrivu divú
Zem sa stala púdrom pre pokožku
Jemnosť oblakov – jemnosť pier
Túžba luny sa stala dotykom
A tvrdosť skál obranou
Jemnosť srsti vrytá do srdca
Starosť matky do žien vpletená
Bojovnosť samcov do mužov preliata
Jemná krivka jablka v úsmev zmenená
Žena a muž – začiatok človeka
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Už viac nechcem cítiť trápenie,
Chcem behať po letných lúkach
A nie kráčať v búrkach,
Cítiť nadšenie.
Bolo by spasenie,
Nežiť už v tých mukách
Prečo by sme mali byť zviazaní v putách
Chcem znovu zbíženie.
Buďme voľní, bežme
Neobzerajme sa späť
Slnko je už na obzore, niet cesty späť…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu…
Na prízemí, v chladnom byte,
býva tvoje druhé ja.
"Vyzúvať sa nemusíte..."
pred dverami do raja.
Nesieš tašku plnú hriechov,
zabudnutých pred svetom.
Až v podkroví, sa pod strechou
smeješ svojim úletom.
Postavíš sa tvárou k oknu,
strhneš ťažké závesy.
Kým sa oči neba dotknú,
Niekto…
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
Comments
Pridať nový komentár