Nádych, výdych… nádych, výdych…
Ech, už mi to lezie na nervy, veď to hádam skončí dobre. Nejdem na smrť, či áno? Uff! Mňa asi vážne porazí, trasiem sa ako huspenina a neviem čo ďalej. Len si tu tak stojím ako taká krava a čakám na zázrak.
Irónia osudu, aj tak by sa to dalo nazvať. Čo mám povedať? Neviem. Sarkazmus, krásny spoločník na ceste životom, lol. Cítim, že sa mi potia dlane a kolená sa mi roztriasli. Hruď mi stiahlo a čakala som na výsledok, ktorý môže zmeniť celý môj život.
Pretisla som niečo pomedzi pery, neviem čo to bolo. Pripomínalo mi to niečo ako škrek. No skvelé! Už ani nerozoznám čo hovorím. Ešte si tu o mne pomyslia, že som veľký blázon, skvelé, fakt skvelé! Irónia forever! Pch!
Stále len tak stojím a snažím sa uhýbať pohľadom. Čakám výsledky a premýšľam, ako to poviem rodičom a súrodencom. Ako im vysvetlím čo sa tu deje, bez sĺz. Bez kriku a bez strachu v mojich očiach. Musím byť silná, musím! Iné mi neostáva.
Kristepane! Bože, prečo ma tak trestáš? Prečo?
Oblizla som si pery a dlane si otrela do džínsov. V očiach sa mi rozšírili zrenice, bola som si viac než istá a do líc mi vystúpila červeň. Nevedela som ako ďalej. Len som tam tak stála a čumela do blba.
Na chrbte som pocítila tiaž pohľadov a ešte viac som znervóznela. Cítila som i ľútosť a mala som chuť skríknuť, nech si ju nechajú, aj tak mi nepomôže. To čo sa teraz dozviem, to čo sa stane, sa už nezmení.
Pramienok vlasov, ktorý sa mi hompáľal pred tvárou som si rýchlo zahladila za ucho a zahryzla si do spodnej pery. Stále som cítila ľútosť a tiaž pohľadov, ale bola som pokojnejšia, pretože som cítila, že sa už dozviem výsledok, že ho konečne začujem. Už to príde. Cítila som to a bola som si viac-menej istá, že čoskoro začujem smutné slová.
„Sadni si Katka, trojka,“ povedala profesorka
Vydýchla som si a spokojne som sa vybrala na svoje miesto. Trojku prežijem, je to dobré, lepšie ako päťka, ktorú by som musela doma vysvetľovať. Trojka je dobrá, vraví moja mama.
Spokojne som si sadla, búšenie srdca sa spomalilo, dlane sa prestali potiť a kolená sa viac netriasli.
Aká som len bola rada, že to takto dopadlo. Mala som pocit, že dostanem infarkt. Smerom ku katedre som ešte poslala ďakovný pohľad, ale profesorka sa už na mňa nedívala a vyvolala niekoho iného. Snáď dopadne lepšie ako ja, i keď… trojka je dobrá.
Ja musím priznať, že po prvom odseku som si myslela, že je to o rodiacej žene, potom o superstar, ako spomenula Zuzka a nakoniec sa z toho vykľuje trojka :D:D:D:D
No toto....
Inak... Pozerám, že máš peknú zbierku príspevkov... 33. Za tak krátky čas čo si tu, musím uznať že je to super výkon :D
ja som bola zas v tom, že ide o neplnoleté dievča u gyndy a čaká na správu, či je tehotná. ešte pri slove "trojka" sa mi asociovali trojičky :))
no objasnenie na záver ma pobavilo, i keď neviem, či to bol pôvodný zámer. super! napätie sa dalo krájať ;)
že keď som si spätne čítala ten svoj koment s trojkou, napadlo ma aj čosi perverznejšie ako trojičky... No zas... je pravda, že v tej chvíli, keď som to písala, vôbec som si to neuvedomila...
Toto je ten najlepší samostatný príspevok, aký som zatiaľ od teba čítal. ;)
Skvelá myšlienka. Perfektne zvládnuté, jednoduché a nekomplikované.
Klobúk dolu. :)
Múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
Myslela som, že je to žena na poprave.
Potom že robila nejaký odvážny pokus a čakala na výsledok, že či ,,pokusný králik" zomrie alebo nie.
Potom mi to znelo, že má prednášať, ale nevie nič vykoktať, ale tu bolo divné ,,Na CHRBTE som pocítila tiaž pohľadov".
A zrazu zistím, že je to žiačka pri odpovedi! :D
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Na prízemí, v chladnom byte,
býva tvoje druhé ja.
"Vyzúvať sa nemusíte..."
pred dverami do raja.
Nesieš tašku plnú hriechov,
zabudnutých pred svetom.
Až v podkroví, sa pod strechou
smeješ svojim úletom.
Postavíš sa tvárou k oknu,
strhneš ťažké závesy.
Kým sa oči neba dotknú,
Niekto…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
(bux.sk, DMOC od 1.1.2026: 17,-€)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho pilotského…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Comments
Pridať nový komentár
Ja musím priznať, že po prvom odseku som si myslela, že je to o rodiacej žene, potom o superstar, ako spomenula Zuzka a nakoniec sa z toho vykľuje trojka :D:D:D:D No toto....
Inak... Pozerám, že máš peknú zbierku príspevkov... 33. Za tak krátky čas čo si tu, musím uznať že je to super výkon :D
To len tak na okraj ;)
Bola som zvedavá, čo si ľudia budú na začiatku myslieť :D A rodiaca žena mi - musím sa priznať - nenapadla :)
A ďakujem :)
že keď som si spätne čítala ten svoj koment s trojkou, napadlo ma aj čosi perverznejšie ako trojičky... No zas... je pravda, že v tej chvíli, keď som to písala, vôbec som si to neuvedomila...
Takže pssst :D:D:D!!!
Pardon...