Dážď ukryje slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré pochádzajú z môjho vnútra.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré bolia viac ako svet celý.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sprevádzajú tiché vzlyky.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré nemajú zmysel.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú z lásky.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú z nenávisti.
„Dážď ukry mi slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukry mi slzy,
Ktoré sú z môjho vnútra.
Nech nikto nevidí,
Že ma srdce bolí.
Nech nikto nevidí slzy,
Ktoré sú z mojej lásky.
Nech nevidia slzy
Splodené temnotou.
Nech nevidia slzy
S nenávisťou.“
Dážď ukryje slzy,
Ktoré nemajú zmysel.
Dážď ukryje slzy
A nepýta sa prečo sú.
Dážď ukryje slzy
A zachráni ma pred svetom.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú pre teba.
Viem, že nemám bohvieaký talent na básne, ale k tejto ma niečo viaže a mám dojem, že každý je rád, keď mu občas dážď ukryje slzy, ktoré tečú po tvári :)
táto báseň ma vážne chytila za srdce, mne sa osobne opakovanie jedného riadku v básni páči :) a nemysli si že nemáš talent na básne, MÁŠ :) len píš dalej
Musím povedať, že sú to pekné myšlienky. Osobne nemám rád, keď sa niečo opakuje, v každom druhom riadku, ale dalo sa to stráviť.
V podstate sa mi to páčilo. No hlavne tá myšlienka. ;-)
Múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
V celku dobré, možno naj báseň od teba. (až na toho upíra :D ten ma vtedy pobavil :D)
Jedine by som odporučila oddeliť strofy. Keď prvýkrát píšeš: "dážď ukryje slzy" a hneď nadväzuješ na : "dážď ukry mi slzy", dala by som tam medzeru. A potom zas keď ideš od: "nech nevidia slzy s nenávisťou", nadväzuješ opäť na: "dážď ukry mi slzy. Aj to by som rozdelila :) Pre mňa by to bolo zrozumiteľnejšie a myslím, že aj pre iných. Ja osobne verím, že básne nemusia byť nasekané do riadkov len po 4, alebo 6. Strofa môže mať koľkokoľvek riadkov - aspoň u mňa určite :)
tak múza zdar :D:D
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Comments
Pridať nový komentár
Prepáč, prepáč, prepáč :D Ja si hrozne mýlim mená :D Idem to opraviť :D A ďakujem :)
Prepáč, neviem to opraviť, pretože si mi na ten komentár odpovedala, vážne sa to už nestane :shy:
Tak... upír pobavil viacero ľudí a som tomu úprimne rada :D:D
A ďakujem za rady, určite si z nich niečo vezmem :)