Občas sa človeku proste stáva, že je zasrate dolámaný na milión častí. Ako chlpy na stonožkiných pančuchách.
Prirovnala by som ťa k ruži, z ktorej sa narodila tarantula. Neviem presne koľko má tarantula očí, no asi veľa. V každom prípade to nie sú dve stránky, ale mnoho strán jednej osobnosti alebo inak aj mnohostranná neosobnosť nejakej osoby.
Nelogický, nepravdepodobný a klamlivý tak, že nikdy neviem z ktorého oka ti hľadím do čriev a z ktorého do duše, ak nejakú máš!
Neznášam pavúky bejby, a keď si sa už stal tou tarantulou, nejak si k tebe nedokážem vypestovať odpustenie. No nedokážem sa ani pomstiť a ani ťa zabiť. Máš pritučné brucho a celkovo, bojím sa, čo by som v tebe ešte našla!
Keby to tak nebola pravda... keby sa všetko z toho všetkého vôbec nestalo... Ale kdesi som začula, že vesmír nemá rád slovo „keby“.
A tak vychádzam ako obzor; nad hladinu. Nahá a krehká – voda. Niekde by tu mala byť ešte čistička... a keď ju nájdem, prídeš sa napiť; ty spadneš, ja ťa nepustím. Dám si čučo a budem oslavovať, že som ťa konečne v sebe udusila...
Comments
Pridať nový komentár
Tvoje texty mi pripadajú ako obrazy impresionistov: zblízka je to chaos farebných ťahov; zďaleka- ak máš nadhľad, je to výrazná skica, namaľovaná istou rukou.
A ty máš zas veľmi dobrý postreh a pozorovacie schopnosti. Máš pravdu, je to presne tak, ako hovoríš ;) :))
Vesmír nemá celkovo rád slová, ak smiem podotknúť môj skromný názor.
Ale to nie je hlavná myšlienka príspevku.
Hej to nie je hlavná téma príspevku, tej nemám čo vytknúť, tak reagujem iba na to, čo za zaujalo.
a prečo si ozaj myslíš že vesmír nemá rád žiadne slová?
Pretože podľa mňa sú slová veľmi slabé, nič nevyjadrujúce. Alebo iba veľmi málo. Máme veľmi veľa slov, no nikdy ani všetky slová sveta nedokážu opísať jednu vec.
To ostatné nám dopovie naša predstavivosť. Každému dopovie po svojom. V mieru jeho vnímavosti, v mieru jeho skazenosti. Skutočný majster nenúti nám presný pohľad na vec, ale necháva nám priestor na našu vlastnú tvorivosť.
Sčasti máš pravdu; dôležitejšie sú myšlienky, ako slová, ale v konečnom dôsledku sú slová následkom myšlienky. Slová sú to, čo nám vychádza z duše a majú vplyv - môžu tešiť, alebo zraňovať.
Určite áno, len som proste chcel ukázať na neschopnosť slov vyjadriť tie javy, ale už asi veľa bľabotám zasa.
S týmto by som celkom nesúhlasil. Každý konkrétny jazyk má samozrejme svoje limity a tým do určitej miery i limity čo všetko v ňom možno vyjadriť. Aj preto sa jazyky vyvýjajú.
Ale tvrdiť vo všeobecnosti že existujú skutočnosti ktoré sa principiálne nedajú vyjadriť jazykom (teda istým spôsobom formálne popísať) je už o dosť komplikovanejšia otázka. Tu si skôr myslím že to tak nie je.