Cítim vôňu tvojich strán
skrz zaprášený obal
dôverností.
Dýchaš?
V ostružinách zvitkov?
Len tvoje prisľúbenia
hladkajú
pôdorys mojej podstaty tu,
na Zemi,
najnovšie
s gravitáciou v oblakoch.
Predstav mi
väčšieho hlupáka,
než je človek!
Právo zmenil
na vlajku,
čo si premiér
vešia na vtáka,
nech
aspoň niekto pohladká!
skrz zaprášený obal
dôverností.
Dýchaš?
V ostružinách zvitkov?
Len tvoje prisľúbenia
hladkajú
pôdorys mojej podstaty tu,
na Zemi,
najnovšie
s gravitáciou v oblakoch.
Predstav mi
väčšieho hlupáka,
než je človek!
Právo zmenil
na vlajku,
čo si premiér
vešia na vtáka,
nech
aspoň niekto pohladká!
A ty len kričíš
a kričíš...
vo fľakoch
ozónových nozdier
a kropíš ponuré bubliny
vlakových staníc.
Darmo.
Márnice sa plnia
nedotiahnutými
ideológiami.
A ja?
Túžim premeniť sa
na zvetranú stoličku.
Spoznať ma je
už len v kropajach
na nádraží.
Pridávam sa...
... pre dobro veci.
Comments
Pridať nový komentár