Až strácam dych,
keď velebiť sa mám
Ja tak skromný
malý velikán
Ó aký som úžasný!
Čarovný sťa hudba flauty
Musel to byť vskutku dar,
Keď mi osud karty rozdával
Ja, neskonale jedinečný
Ja... až sa hanbím za priznanie,
že každým prirovnaním k svetu
hanobím jedinečnosť môjho bytia
seba-dokonalosti moje skromné vyznanie
Ó aký som šťastný, že sa mám!
taký som všehodný...
taký bezchybný...
a taký dokonalý...
veru mi nejestvuje žiadny pár
Ó Ja!
Ja Veľký, Ja nesmierny!
Svojstojnosťou vypĺňam
aj priestor vesmírny
Som si ako Svetu večná jar.
Na nič sa nehrám.
Čo dodať?
To som Ja
Ja sám.
Comments
Pridať nový komentár
Pekne a dôstojne vyjadrené pocity prakticky každého muža. Keby si tie nedokonalé bytosti (ženy) uvedomili, že my, muži (ó, vznešení) si zaslúžime ich neustály a vytrvalý obdiv, mali by na ružiach ustlané.
a tiež pekné zhrnutie.
PS: Lepšie by som to "Ja sám" nepovedal.
každý je občas najsuper
... problém je v tom, že my muži chceme byť v ženských očiach "najsuper" VŽDY, nielen občas... :-)
A ešte väčší problém je, že v očiach niektorých nie ste najsuper nikdy! :-D
Dušan: Príjemná recesia. Najviac ma pobavilo asi „aký som šťastný, že sa mám“.
Pekny den prajem - mame seriozny zaujem o spracovanie vasich textov do elektronickej kniznej podoby.
Básničky síce nemusím... ale keď píšu o mne :-)
Na takých sa netreba zamieravať Adhara!
Ďakujem ti za komentár a... Som rád, že pobavilo. :-)
PS: Snáď to niekto nebral vážne?! To by urobil len niekto, kto ma pozná. :-P :-D
Úplne ti rozumiem, ja si ju tiež rád čítavam. ;-)
Celkom by som bol náchylný na spoluprácu, ale bolo by fajn, keby ste mi dali aspoň svoj kontakt. Je problematické ho nájsť.
Môžete mi ho poslať aj na adresu: dusandamian@gmail.com
PS: To platí aj pre iných, ktorí by sa so mnou radi skontaktovali.