S tým balastom máš asi pravdu. :)
Hoci to nie je moje najčerstvejšie dielko, aj keď ho pred vyvesením sem, vždy upravujem, niektorým drobným chybám sa nevyhnem. :D
A vďaka za komentár a aj ochotu prečítať si to.
Potešil si ma. :)
toto je jediná časť čo som čítal a vhupol som do toho ako ten jej otec, no pod krk ťa určite nechytím..
chce to samozrejme vyčistiť od balastu, no je to chytľavé
už tá situácia sama osebe..
Len som si to tak zbežne pozerala, o čo asi pôjde a keď som bola pri "hot" časti s Ľubicou, pri vete:
"Už aj si ho odtiaľ vyber!" mi nedošlo, že ide zrovna o kľúč :D:D:D:D
Bože ja som hrozná!
Aj minule sa mi dačo podobné stalo už pri neviem koho príspevku... tsss
Inak to bol naozaj zaujímavý akčný diel. Tá Ľubica musela byť naozaj poriadna <censured>. Ale počas tej scény som celý čas tušila, že niekto tam zrazu vtrhne. Dobrá intuícia, alebo to je bežný autorský ťah na rozriešenie búrlivých mileneckých scén a mne to tak utkvelo?
Asi dobrá intuícia alebo obyčajná logika.
Ak si si všimla, tak hlavný hrdina išiel k Ľubici po škole, teda celé sa to odohráva v dobe, kedy sa ľudia vracajú z práce domov. :)
Ale máš pravdu, že to býva aj bažný autorský ťah. Sakra, ako je možné, že som si to nevšimol, taká školácka chyba. :D
No a tá choroba o ktorej vravíš, tuším som ju už úspešne prekonal. :D:D:D (To by sa dalo chápať všelijako)
A ďakujem ti za komentár potešila si ma. :)
PS: Čo sa samotnej Ľubice týka, tak na môj názor by nestačila ani cenzúra. ;)
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Milí moji blogeri, známi i neznámi :-D S nadšením Vám chcem oznámiť, že po mnohých rokoch čakania mi vyšla ďalšia knižka - LEGENDY LEOPARDIE. Mnohí ste sa mohli s jej príbehom zoznámiť práve tu na blogu vydavateľstva Enigma, kde som niektoré kapitoly uverejnil na zdieľanom profile "Šimon Uriel",…
Slnečné srdcia znenazdajky navštívila noc.Dych je tak hlasitý, však sám hlas mĺkvy.Nečakal som... Ťa.Myslíš niekedy na spevy hviezd?Ja nemôžem zabudnúť na chvíľu ich prvého tónu.Pripomína mi Lásku.Rozkvital som totiž v chladnej noci.Semä vrúcnych odrazených lúčov,vsadené do kovovej zeme.V noci ako…
Fidlikanie nočných cvrčkov,mi rozjatrilo v hlave...zážitky z dávneho dávna,keď v srdci nosil som ťa stále. Že desaťročia blednú...myslel som si tiež.Z mŕtvych vzťahov vznikla hrádza.Prestávam rozumieť však časua vlastná pamäť ma zrádza. Už nie je verná...nebola nikdy ako každá.Keď čítam medzi…
„Naša škola je ako vesmír. Ponárame sa do nekonečna možností a tém, pretože keď sa nám zdá, že sme objavili nejakú hranicu, znenazdajky sa zjavia nápady a poznanie, ktoré ju prekročí a objaví novú v diaľke.
Nemáme teda hranice, ale schody, po ktorých stúpame. Občas je to v tej našej škole ako v…
... do kože vypálil cestičky lásky ...Nech znova miluje! Nech miluje!Hviezdy sa schovali, prihlboko do jej zreníc.... ich svetlo je láska...Búrka už zúri a ona očami prší nože ...Nech znova miluje! Nech miluje!Kiež smútok jej ustane!Bože odpusti! Veď zraniť sa môže.Kiežby radšej sa zlomila tak, ako…
Otče je mi zima a Ty sa pozeráš, ako mriem. Otče je mi zimapomaly odchádzam, už to viem. Otče je mi zima a Ty si nečinný a mňa to škrie. Otče, koho je to vina?Srdce mi zovrel silný kŕč. Pane obetúvaš syna.Krv za krv...Však v ľuďoch koluje hnus a žlč. Otče, chvíľa iná...duch telo opustil, už blúdi…
Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.Tak kam?Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší?…
Opojný pocit chvenia, mizne z tela v chvíli pokoja.Temer hnev všetok ustal a žilami prúdi pokora.Dotkni sa ma spoza srdca!Ja budem smelší razom hneď.Nik iný to nedokáže,Ty mi však krútiš celý svet.Toľko slov sa v mysli zlieva...Človek mlčí, človek sa mení v zviera.Žiadny pokoj veky nevydrží,…
Najdrahší Lévi, opäť Ti píšem, akoby sa moja duša nemala komu zveriť. Hoci známych mám až hanba, ten priateľ v Tebe mi stále chýba.Ale dnes nechcem smútiť za minulým, píšem preto, že život ma začal opäť lákať. Odhalil pestrosť a sladkosť svojich zákutí a vábi ma kamsi... Vlastne ani neviem, či ma…
(bux.sk, DMOC od 1.1.2026: 17,-€)
‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.
‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek,…
Na prízemí, v chladnom byte,
býva tvoje druhé ja.
"Vyzúvať sa nemusíte..."
pred dverami do raja.
Nesieš tašku plnú hriechov,
zabudnutých pred svetom.
Až v podkroví, sa pod strechou
smeješ svojim úletom.
Postavíš sa tvárou k oknu,
strhneš ťažké závesy.
Kým sa oči neba dotknú,
Niekto…
(bux.sk, DMOC od 1.1.2026: 17,-€)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho pilotského…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár
Vďaka.
No pevne verím, že nebude musieť. ;)
Diki, diki...
no chvilku pockam ale urcite nie dlho.
Som zvedavy na reakcie, tak dufam, ze sa este nejakych dockam :)
Este raz vdaka za koment. :D
Ešte som nedočítala, ale musím sa podeliť...
Len som si to tak zbežne pozerala, o čo asi pôjde a keď som bola pri "hot" časti s Ľubicou, pri vete: "Už aj si ho odtiaľ vyber!" mi nedošlo, že ide zrovna o kľúč :D:D:D:D
Bože ja som hrozná!
Aj minule sa mi dačo podobné stalo už pri neviem koho príspevku... tsss
Jáj, tá tvoja dvojzmyselnosť. :D
Ale musím povedať, že aj ja som sa nasmial, pri tom ako som to sem dával.
Aj som zabudol, koľko podobných viet som sem povsúval. :)
A inak vďaka za komentár. Potešil. :)
PS: Ty a hrozná? To nehrozí. ;D
Možno na Teba ide istá choroba...
http://www.enigma.sk/weblogy/adhara/kope-vas-muza/choroba-zvana-puberta (bod 4)
Inak to bol naozaj zaujímavý akčný diel. Tá Ľubica musela byť naozaj poriadna <censured>. Ale počas tej scény som celý čas tušila, že niekto tam zrazu vtrhne.
Dobrá intuícia, alebo to je bežný autorský ťah na rozriešenie búrlivých mileneckých scén a mne to tak utkvelo?