Ako keď na svet útočí tma

Tak z mojich očí, bez teba svetlo sa stráca

A so svetlom aj teplo odchádza

Srdce mi bije len z posledných síl

Ja vychutnávam čas posledných chvíľ

Chcem cítiť teplo človeka,

Keď  to moje mi tíško s tebou uteká

Celkom strácam vzduch

Uniká mi už aj duch

Tiché kvílenie

Z plameňa vo mne už len popol tlie

Telo moje zviera ľad

Cítim strašný predsmrtný chlad

...

Ako keď slnko na noc útočí

Tak veľká nádej hlboko vo mne

Mi sily navracia, no len po skromne

Len aby som sa cítil blízko pri cieli,

Len toľko, že mi rany zacelí.

A opäť sa môžem nadýchnuť raz

Ach aký krutý je zradca čas

Tebe dal deň a mne chladnú noc

Je trúfale chcieť mu prelomiť moc

Stretnúť sa môžeme len na svitaní

a keď sa zmráka

hoci odísť musíš pri mne zostať ťa láka

...

Čím sme si mohli túto kliatbu zaslúžiť

Každý chcel lásku vlastniť

No to nemožno...

Radšej než spútať,

čo je myšlienka hlúpa

lepšie než brať,

je svoju lásku nezištne dať.

Nedá sa...

Srdcu nedá sa kázať

Preto nemožno

Nemožno nádej strácať

Raz príde čas

Kedy láska proste spojí nás zas