My sme dvaja otroci seba samých
Myšlienok nadmerne premyslených
Chvíľ tichých a dotykov slabých
Slovíčok krásnych no len imaginárnych.
Som vonkajšok sveta ty jeho vnútro
Ja za oknom ty sedíš z druhej strany
Ja som tupý nôž, ty moje ostré puzdro
Ja mám v sebe pravdy, ty malicherné fámy.
Som zem hrboľatá, ty pluh čo ma zorie
Vyrovná a úrodného silného ma spraví
Som jasne slnko a ty nečas na obzore
Ja dám život zločinu tvoja dlaň ho unaví.
Sme dva kopce na opačných stranách zeme
Táto myšlienka ma v predstihu zderie
Že čo nerád meliem sa samo zmelie
Keď sa spojíme v dušu, čo ma dve telá.
Myšlienok nadmerne premyslených
Chvíľ tichých a dotykov slabých
Slovíčok krásnych no len imaginárnych.
Som vonkajšok sveta ty jeho vnútro
Ja za oknom ty sedíš z druhej strany
Ja som tupý nôž, ty moje ostré puzdro
Ja mám v sebe pravdy, ty malicherné fámy.
Som zem hrboľatá, ty pluh čo ma zorie
Vyrovná a úrodného silného ma spraví
Som jasne slnko a ty nečas na obzore
Ja dám život zločinu tvoja dlaň ho unaví.
Sme dva kopce na opačných stranách zeme
Táto myšlienka ma v predstihu zderie
Že čo nerád meliem sa samo zmelie
Keď sa spojíme v dušu, čo ma dve telá.
Comments
Pridať nový komentár