2. Kapitola Ponad húštie som nakúkal do jej tábora. Odišla asi pred minimálne siedmimi minútami a ešte stále sa nevracala. Nervózne som prestúpil z nohy na nohu a unavene som si pretrel ospalé oči. Za posteľ, hoci aj plnú bĺch by som dal aj neviem čo.Ten moment som si neskôr premietal ešte…
Mojím malým rajom sa stala reštauračná záhrada. Plno ovocných stromov ma lákalo medzi seba. Driapal som sa po nich i naháňal sa s vetrom o preteky pomedzi ne.Juuuuj, moje očká žiarili zakaždým šťastím. A keď pribehol Dunčo, ten malý uštekaný špic, tak sme sa spolu hrali. Robili sme spolu kotrmelce…
Opäť sem vchádzame,do hlbín sa vnárame.Krása nás pohltí - nekráčame, nebežíme. Lietame! Hladí nás vietora jeho rýchlosť poháňa vpred.Odchádza z nás ten netvor,objaví krásu v každom, krásny to svet. Naplní srdce, objaví krásunavždy je koniec tomuto mrazu.Len oheň v nás ostáva.Srdce záhorí, všetko…
Zoradení, ako na vojne stáli a čakali čo sa bude diať. Timotej bol celkom milý chalan, ale podľa Maxa trochu škodoradostný a pomstychtivý. Rád ľuďom ubližoval to bolo bez pochýb.Timotejové testy vyzerali asi tak: každého udrel, zhodil, oblial vodou, trafil ich elektrickým výbojom, dal im súčiastky…