Nádhernejšej veci nieto Nad jarný večer, plný bázne. Taký pokoj, ticho, preto Na bicykli píšem básne. Nohy šliapu do pedálov, Vietor strapatí mi vlasy. Šiniem sa vpred, poľnou trávou, Kochám v prírodné sa krásy. Šelesť lístia, žblnkot rieky, Jarné slnko jemne žiari... To sú všeliečiace lieky! Čo…
Abstraktné nezmysly pred nami lietajú. Túžby ľudí nezmizli, len v ne nedúfajú. A strach zo snov sme dostali. Zo snov, čo by nás milovali. Báť sa veľké túžby mať... prečo sme zvyknutí sa strachovať? Odišli tie nezmysly z nás. Obišli sme ich, báli sme sa zas. Snov sa v noci báť viac ako nočných môr…
Musel sa rýchlo stratiť. Všetci ho čakali hneď za rohom. Chystali sa na neho. Hypotéka, odvody, poistné, spoločenská reputácia, kritické pohľady rodičov, zhoršujúca sa finančná situácia a v neposlednom rade pocit neschopnosti. Všetci z nich ho iba dorážali. Preto musel utiecť. Tam kde nikto z nich…
Rozhorel sa plamienokna sviece,prichádza čas spomienoktie chvíle,ktoré sa uchovaliv mojej pamäti,tam kde si v úzadíukryté v tom mojomsrdci. Plamienok horív plnej to sile,cítiť vôňudávnej to chvíle,keď býval som plný to života,uchovaná vo mnekaždá jedna spomienka. Hľa,slzy v očiachzjavili sa,stekajú…