19. 4. 2011
1
159
1450
deň prichádza a kráča vidieť mu len nohy ktoré ťa ne pre kro čia skúšaš sa pohojdať kde nenachádzaš sieť ani stromy iba steny a pritom je dnes obloha tak nízko zimné obočie ťa krčí ako papier letmou ťarchou veľavravných dojmov ktoré voňajú minulosťou a pritom je jar chcem víkend 
17. 4. 2011
0
143
1170
Majka rozdávala písomky. Robila to však strašne pomaly. Dlho hľadala majiteľa písomky, dlho sa dopravovala namiesto. Písomku som nechcela vidieť,ale zároveň som chcela. Tento stres ma zabíjal. Prsty mi samé klepkali po lavici. "Ježiš, ja mám dvojku." oznámila mi spolusediaca Miška. Závidela som."Čo…
15. 4. 2011
0
112
2039
Životodarný dážď nás všetkých pozabíja Ak nezdvihneme zrak alebo ruku v päsť Asi tak žiadaný ako v koláči zmija Pam-pi-dam-pam počuť zo strechy jeho zvesť   Aké slova a aké zbrane Aké klamstvá na požiadanie Také malé snáď ako list Také čulé a stále je kam ísť   Keď poľu rozpráva príbehy o láske…
14. 4. 2011
8
115
2007
     Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.      „Vaša reč nech je áno, alebo nie.…

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek a nezmeškajte tak informácie o našich nových knihách, či atraktívnych zľavách.

email_submit
Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Najpopulárnejšie príspevky

Cestovateľské okienko

Literárny blog