Cítim, čo nemôžem,v hrdle svojej hrče,v minulých životoch,v kmeňoch koreňov,prekliata šťastím pozerám skleneným okoma plačemdo vnútra. Od všetkého, čo sa nestaloduša uletela teplovzdušným balónom. Prach som,ktorého bolí (sa) dýchať;žena toľkých osudov...Ostáva už len precítiť
Nepatetické chyby. Objatia, bozky, dotyky, muži; to všetko som ja. Jeden preskakuje druhého, tretieho, piateho a všetci sú vo mne a ja v nich. Koľká štedrosť. Milovala som mužov. Ale len pár. Ležím v posteli. Čítam si dušu a spomínam na to, kým som bola kedysi, a ako veľmi som vedela milovať. A …
ľudské povlaky v izbách od tiel; šum reči, prúd realít. Pokoj zadlžený na tvárach od slnka - tieň. V jadre ticha je všetko. Aj ty. Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe. Podám končeky prstov, absorbujem Boha, v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty. ustatý hluk je stred každej melódie
Existenčné situácie sú dobré na to, aby človek zabudol na hlúposti, o ktorých si ešte pred nedávnom myslel, že sú jeho obrovským problémom. Už som tu týždeň. Našli sme Slovákov, ktorí nás povodili po okolí, poradili čo jesť, čo nejesť, čo piť a čo nie, na čo si dávať pozor. Ako sme sa dozvedeli,…
Včera sme prileteli do Pekingu. Keď prilietate do severnej Číny v zime, pilot v lietadle vám najprv oznámi, že „weather in Beijin is foggy[1">.“ Čumíte z okna a snažíte sa zachytiť magický pohľad na Peking z vtáčej perspektívy, plní očakávaní, aké to asi bude, vidieť ten ďaleký svet, to slávne…
Bezprostredná. Nahá. Hĺbka nádychov výdych búrky Kvapka dažďa – to som. Mlčanlivá a zmierená stvorená len na chvíľu možno skĺzne na zem možno sa vyparí Ani človek neexistuje dlhšie. Život je sekunda.
Keď si večer vyberám náušnice z uší, myslím na všetko pred tým, čo som tak veľmi chcela a na to, čo mám teraz. Sme len sami dvaja, s úsmevom. Dve zažnuté sviece pod vodopádom zo sprchy. Zažehnané historky a rozsvietené predstavy, mäkko ľudí, ktoré zapadá do seba bez slov a verejné tajomstvo nás…
otvoríš okno a vpustíš chlad víno je iné izba je tichá Hodiny tikajú myšlienky niečo hovoríš, nerozumiem chcem ťa ohriať a nerozumieš Všetko je dvojité – – občas sme sami. A niekedy sme aj sami so sebou. Za oknom Škára vo dverách a vyzutá koža Bosé stopy po oblečení Hlad Zápas…
Zhasnú okná a ostane zhon bez pohybu. Nechuť k žitiu, keď je ten druhý na mieste bez navštíveniek. Jednosmerná čakáreň. A kým si to človek uvedomí, sneh je už všade. Sneží. Len pod lampou. Lebo to je tak; pravda je vždy viditeľná. Aj prázdnu ulicu po nás bude vidieť niekto iný. Odraz tváre na skle…
Žily rúk nitky prstov kŕče dlaní a v nich ja tvoj dotyk - stotisíc mo(nu)mentov Kam vanieš? Teplý dych? Už nechcem neplakať. Na to sme ľudia ľuďmi, aby nás boleli duše.
Comments
Pridať nový komentár
Inak, práveže si myslím, že tie básne sú zrozumiteľnejšie, lebo pred tým som fakt len trepala do vetra (aj keď ja sama som tomu rozumela, ako inak, ale ja nie som podstatná, lebo nepíšem sama pre seba...) ale teraz sa snažím hádzať aj rými...
A nemysli si, že nerozumieš, tie spojenia sú tam len na to, aby vyvolali pocit, aby sa k dielu čitateľ možno zatúžil vrátiť, prečítať ho ešte raz a zamyslieť sa. Ja sama hodnotím básne hlavne podľa toho, aký pocit vo mne zanechajú, lebo niekedy, im naozaj nie je rozumieť.
Aj keď neviem, či už aj ja som totálny debil, ale musím sa priznať, že buď ja som vadná, alebo sú na madnesse tie básne niekedy totálne vymleté, ale mnohým nerozumiem. Učím sa nad tým zamýšľať :D
V každom prípade, by sa dalo polemizovať o takejto poézií :)
No, zase som sa rozpísala, a to som vlastne chcela povedať "ďakujem" :)
Či nemusíš mať zlý pocit, že si nepochopila báseň? Alebo ako si to myslela? Lebo som ja trochu nepochopila otázku :D
No, ja sa priznám, že taktiež mnohé básne na madnesse nekomentujem, presne z tých istých dôvodov ako ty. Ale niektoré tie básne ani nič nemajú spoločné s umením, len sa necítim natoľko "dôležito a sčítano", aby som to tým ľuďom povedala :D na to sú tam iní.
Ale zas, čo sa mi nepáči, to je, že 69 % poviedok a básní, ktoré si tam otvorím a prečítam (ja - neviem či len ja mám tú smolu) sú o sexe. Či už v zlom, alebo dobrom slova zmysle. Viem, že ja do toho nemám čo kecať, áno, aj sex je umenie, ale snáď nie jediná múza...
No... mám sa ešte čo učiť :D:D:D ja sama seba inak v umení hodnotím ako dosť veľkého mumáka... fakt veľa toho neviem.
Ale čo ma na poézií očarilo? Jeden madnessák mi tam raz voľačo okomentoval a povedal, že k poézií patria (alebo skôr sú v nej NUTNÉ) obrazy. Na polopatistické vety máme prózu. To ma asi vyzvalo...
Bože, koľko trepem! :D:D:D:D