Podľa nariadenia pedagogickej rády Čertík musel po skončení svojich hodín povinné odsedieť ešte jednu hodinu v triede Jazykaňy. Mál sledovať ako sa správa,ako exceluje pri tabuli a hravo dostava jedničku za jedničkou. Dnes to bola hodina chémii. Pred začiatkom každý žiak /včetne Čertíka/ dostal štít- okrúhly plech s držiakom, vyzerajúci ako vrchnák od veľkého hrnca. Čertik hľadel na otlčený a poriadne doškriabaný povrch a nechápal: na čo im bude? Pochopil neskoršie, keď po krátkej prednáške došiel rad na praktickú úlohu. Chvíľu trieda sústredene pracovala. Potom profesor Pol-Okuliare /ten istý, čo vyučoval špionáž v Čertíkovej triede/ začal kontrolovať výsledky. -Akej farby máš zrazeninu v skúmavke?- spýtal sa dlhaňa s prezývkou Tyč. -Zelenej, ponuro hundral Tyč. -Päťka. Sadni. -Akú farbu máš ty, Okaňa? -Akejsi hnedej. -Nuž,ujde to,- poznamenal,-máš dvojku. -A akej farby je usadenina v tvojej skúmavke, - opýtal sa Jazykaňe. -Oranžovej, začala... -Výborne, jednička! -A teraz všetci- K ZEMIII ! -zvrieskol Pol-Okuliare, schmatol svoj štít a hodil sa za prednáškový pult. Nebolo treba opakovať. Žiaci sa okamžite vrhli dolu, schovali sa pod stoly a zhora sa prikryli štítmi. Takmer okamžite skúmavka vybuchla a vytvorila hustý oblak čierneho dymu. Nerozbitné skla jemne rinčali, triedou sa šíril zápach síry. Napol ohlušení žiaci opatrne vyliezali spod stolov.Profesor /okuliare mu viseli na jednom uchu/ spokojne sa chichúňal: -vidíte, vidíte ten efekt! Takmer žiadne škody,ale vidíte ten efekt! Luskol prstami, napravil si okuliare a vtom sa hodina chémii skončila...
Sedela som na Iževskom letisku a čakala na let do Sankt-Peterburgu. Husto snežilo, a preto nikoho neprekvapilo, že let bol na pár hodín odložený. Na prípad dlhého čakania na našich letiskách a železničných staniciach sú zriadené miesta na sedenie aj ležanie, a tak som sa pohodlne usadila na malom…
Pokúsila som sa preložiť kúsok zo svojej knihy o psoch do slovenčiny. Za prípadné chyby sa ospravedľnujem. KOCURI Kontajnery pre odpad pri našich panelákoch stali všetky pokope, vytvárajúc zo seba niečo ako supermarket. Každý aspoň trochu vážiací seba pes pokladal za povinné a slušné zaskočiť tam…
Ženy sú ako husle: v jedných rukách spievajú sladkú melódiu nehy, lásky a šťastia, v iných odporne vrieskajú. Ty sa sťažuješ, že sa ti ušli rozladené husle. Stáva sa, ale keď sa to opakuje aj s druhými, aj s tretími, asi problém nie je v husliach ale v huslistovi... Rozladené husle sa…
Pri nohách sa mi rysovala nejasná silueta. Nejaký muž. Presnejšie-mužíček. Drobný, otrhaný, nervózny, neprestajne pozerajúci na všetky strany. -Kukuč!-nevľúdne povedala som, keď sa jeho pozornosť upriamila bezprostredne na mňa. -Upír, ak sa nemýlim? Pár sekúnd mužíček iba tupo civel na "nebohú…
Žabkynský upír -Tak ako, pani bosorka?Ja som iba odmietavo zavrtela hlavou a mimovoľne zívla. Ten upír už mi začínal liezť na nervy. Tretiu noc som sa, ako prekliata, motala ulicami tejto dediny, ale upíra nezazrela ani len okrajom oka. Vošla som do krčmy, trochu posunula sklamaného majiteľa a…
VERIM NA MIMOZEMŠŤANOV Presnejšie, verím na existenciu mimozemského života, včetne jeho inteligentných foriem. Verím na to,že vznik života nie je náhoda, ale zákonitosť. Že za určitých podmienok život zákonite vzniká, ako zákonite každé teleso s priemerom okolo 400km sa formuje do gule. Nebudem…
ILJANADievča sa ponáhľalo domov. Ráno, hneď na úsvite, zobralo krajec ražného chleba a ticho vykĺzlo z domu. Utekalo lesnou cestičkou s košom,spleteným z brezovej kôry v rukách. Posledný týždeň sa vydaril suchý a teplý, skutočne letný. Preto maliny museli dozrieť znamenité: nie kyslasté a vodnaté,…
Chcem zomrieť pekne. Napríklad na brehu Atlantického oceánu, na opustenej pláži, kde chladné tyrkysové vlny hrýzú kriedové útesy.Chcem popritom počúvať rachot spenenej vody, kríky čajok a oslobodzujúce akordy obľúbenej hudby. Ešte nemám premyslené všetky technické detaily, ale raz si to …
Amulet sarmatskeho veľkňazaZačiatok. Mračno.M R A Č N O Mračno sa vyvalilo spoza lesa rýchlo a nečakané, ako nepriateľská jazda zo zálohy. Už od rana bolo sparno a dusno. Nebo, hoci aj malo bledo belasý odtieň kvôli jemnej páre, visiacej vo vzduchu, bolo bezoblačne. Ľudia, červení a upotení,…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, k dispozícií v kníhkupectvách bux.sk)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie…
Už viac nechcem cítiť trápenie,
Chcem behať po letných lúkach
A nie kráčať v búrkach,
Cítiť nadšenie.
Bolo by spasenie,
Nežiť už v tých mukách
Prečo by sme mali byť zviazaní v putách
Chcem znovu zbíženie.
Buďme voľní, bežme
Neobzerajme sa späť
Slnko je už na obzore, niet cesty späť…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Pridať nový komentár