ľahostajne
skĺzla prstom
z druhej strany
nič
len príchuť dažďa
s hltom kávy
beztvaré
odtiaľ-tam
ako odkaz
...nestíham...
vtom mi ju
chlapík s handrou
kamsi vyžmýkal...
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Časová porucha
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Potom, ako bol predposledný prorok z Abrahámovej pokrvnej línie [1], Ježiš Kristus, na základe rozsudku rímskeho prefekta Piláta Pontského, popravený na kríži, musela jeho jediná ženská spoločníčka, Mária Magdaléna, opustiť spolu s…
Dotyky očí
Na diaľku
Objatie pýtajú
Túžiš
Hoci ešte netušíš
Bolesť
Keď kúsok duše
Ostáva
navždy
s ňou
A v tvojej duši
Zostanú
Iba atómy
Jej úsmevu
Ktorý ty
Nikdy
Neobjavíš
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Liečba detí s ADHD pozostáva z multimodálneho terapeutického prístupu, tzn. z rôznych terapeutických intervencií (zásahov), ktoré sa vykonávajú súbežne tak priamo s dieťaťom, ako aj nepriamo s učiteľmi, vychovávateľmi a rodičmi.
Intervencia u dieťaťa: kognitívno-behaviorálna psychologická…
autor Pavol Chrapáň Hromy divo bijú, nad vrchmi sa blíska,z neba slzy tečú, mať v náručí zviera mŕtveho syna. Blúdna strelazasiahla mu srdce, čo k zemi ho poslala, mať hľadí smutne, ta nezmyselná vojnajej syna navždy ukradla. Bolesť v srdci cíti, na duši zasveľký žiaľ, syn opustil ju navždy, k…
V roku 2019 som sa rozprával s niekoľkými učiteľmi a učiteľkami o ich ceste k tomuto povolaniu. Som veľmi rád, že ich osobne poznám a rešpektujem ako profesionálov vo svojom povolaní. Hovorili sme o viacerých témach. Pevne verím, že čo sa nevošlo do mojich blogov, si budete môcť prečítať v knižke,…
Pridať nový komentár