Mestom kráča pár,
ruka s rukou prepletená.
Je ich lásky jar,
srdcia im šťastím zvonia.
Vrúcne pohľady,
jak láva páliace.
Plní rozochvenej nálady,
spoločne na jednej ceste.
Z tmy domovov hladím,
na toho čo mi srdce vzal.
Pálivými slzami zem kropím,
mňa si osud šťasteny nevybral…
Hľadám si ťa,
toho, čo nádej má,
bez teba sa cítim slabá.
Ale ja nepadnem,
na to som príliš boľavá.
Čakám, kým budem tá pravá.
Povedz, že ma chceš,
povedz, že som tvoja,
povedz, že sa ma nevzdáš,
nie bez boja.
Kiežby som bola nevinným vtákom.
Chcem patriť niekomu,
ako...
ako ruži púčik,
ako…
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
Vymeníš jeden deň
prežitý s láskou
za mnohé v tieni smútku.
Stačí sa iba opýtať,
raz, a nie tak často.
Ako sa máš?
Nečakaj dlho na pohnútku,
kým ťa zas niekto predbehne.
Teraz je čas sa nadýchnuť.
Zabudni na strach,
žiť sa predsa dá
tak jednoducho nádherne.
Občas je život
plný otáznikov,
a tebe sa nechce
hľadať slová.
Myšlienky, ako
dym z popolníkov,
zafarbia steny do béžova.
Občas máš iba dve
jednoduché možnosti.
Áno, nie, a nič viac.
Vraj to celkom stačí.
Život je predsa
dobrák od kosti,
aj keď sa nie vždy páči.
Občas je život…
Každý z nich vo vlastnom svete
žije si svoj nesplnený sen,
každý v inej realite,
o okolie čistý nezáujem.
Jak hviezdy vo vesmíre,
každá na tisíc míľ vzdialená,
na pohľad pritisnuté,
no tak ďaleko od seba.
V očiach svieti len mdlý svit,
tváre celé pohasnuté,
hviezdnej žiary…
Comments
Pridať nový komentár