Hory ľudí, hory mäsa,

nikto nikam nepohne sa,

hýbu sa len všetci s davom,

netušia, čo sa to stalo.

Ani kto určuje právo.

Tlak len stúpa,

ľudská tlupa

zmieta sa a odoláva,

vrahom rata, vrahom sláva!

Pot a sliny,

bez príčiny

určujú nám koho viniť,

žlč tu zviera,

zmiera viera,

čovek sa len poneviera.

Šplechot vzlykov,

kat už skríkol,

voyeur prizerá sa z kríkov.

Ponížený kráčam oni,

kričia: "Nech len slzy roní!"

Zabiť ma chcú, žena rata!

Nik sa so mnou nechce zbratať.

Na nohách mi reťaz rinčí, 

pretože som trochu inší.

Uši mi vraj trčia z davu,

nič to, odtnite mu hlavu.

Žiť si ja viac nezaslúžim,

nevadí, že veľmi túžim,

všetkým vôkol lásku dávať,

facka zľava - facka sprava.

Srdce plače, veľmi bolí,

duša - rana plná soli.

Hádzte na mňa kopy špiny,

nebudem ja človek iný.

Budú iní, budú iní.