Čo ešte o dievčatách neviete?

U dievčat poznáme tri typy chorôb nafúkanosti. Katastrofa! (Sú až tri.)

Tak teda prvý - to je ten najľahší stupeň postihu (pod ním sú už len nepostihnutí). Ja ho nazývam DDO (čo je – snáď – dočasná degenerácia osobnosti).

Bolo to v deviatom ročníku. Osobne si myslím, že som nekonfliktný typ človeka (pokiaľ sa nevyskytne situácia, kedy som donútená vyjadriť svoj úprimný názor), no práve v tomto zložitom období adolescencie som natrafila na skupinku... ako by som to tak mierne... pomenujem ich: Štyri sliepky bez peria. Boli štyri, boli to sliepky a to, že im v hlave chýbal úsudok a sebakritika sa bohužiaľ priamo prejavovalo navonok a agresívne to pôsobilo na moju psychiku... Určite si každý z vás dokáže dobre predstaviť, ako sa asi medzi sliepkami môže cítiť hlasný pes na reťazi! Najradšej by ich roztrhal.

Bola som iná a v merítkach sliepok bez peria trochu divná. No poviem to takto. Ožratému sa vidia opití všetci, len on sám nie. Sfetovaný má pocit, že fetoval každý okolo neho, iba on je čistý no a debilovi sa zdá, že je debil každý normálny.

Ale vráťme sa ku sliepkam.

1.      „Nasypte sliepke zrno a uvidíte čo spraví...“

Silvia mala chuť... (na cigu a na chlapca)

Pre objasnenie situácie ešte musím podotknúť niečo o hip hopovej kultúre. (Priam cítim ako sa niektorým pri tejto vete naježia vlasy...) V prvom rade chcem čitateľov oboznámiť s jednou... možno novinkou. Keď vám niekto povie, že počúva hip hop, schuťou si ho otočte chrbtom k sebe a nakopte ho rovno do zadnice! - Buď už len z nenávisti k hip hopu (ak u vás nejaká klíči), alebo preto, že takáto veta (v 21.storočí tak často preferovaná) je absolútna kravina. KRAVINA!!! ... na n-tu!

A som sa zase vyzúrila. Prečo? Lebo hip hop je názov pre celú kultúru, do ktorej patrí päť elementov: break dance, graffiti, beatbox, DJ-ing, alebo rapping. A POČÚVAŤ sa dá len rapping, alebo DJ-ing (no a poprípade ešte dobrý beatbox, ale to neodporúčam, lebo myslím hrozí, že z tých pazvukov človeku popreskakujú kolieka...) Som zvedavá, čo by napríklad Silvia počúvala na breaku... ako tanečníci pachtia a capkajú rukami nohami po podlahe? A pri grafitoch? Súzvuk syčania pri striekaní spreja?! Takže smelo do toho.

Samozrejme táto veta môže vyliezť len úst totálneho neznalca, ktorý sa dobovo prispôsobuje chodu ostatných puberťákov. Neznášam to! Neznášam keď sa niekto nečinne skrýva za názory iných, alebo zo seba robí ťažkého zainteresovanca len preto, lebo je niečo práve v móde! A na jar zase šup do iného štýlu. Nejde tu však len o štýly. Keď sa niekto nedokáže samostatne rozhodnúť pre veci ktoré ho bavia len z dôvodu, že to práve nie je v móde, stráca tvár. Nemá tvár... A čo je to za človeka, ktorý nemá svoju tvár? Niktoš. Čo taký niktoš potom povie? Nesúďte ma! Ja nemám svoj názor...

Silvia robila práve toto.  Páčil sa jej totiž jeden chlapec. Ba priam doňho bola zbláznená. On bol hoper a ona sa mu snažila prispôsobiť. Lenže párkrát nastal skrat a z času na čas stalo, že si Silvia k mikine zabila gorále!

2.      „Mami? A keď detičky nemajú mozog, čo sa s nimi stane?“

Saša. Pche! To sa snáď neoplatí ani rozvádzať. Saša brala všetko vážne a mimochodom chcela toho istého chlapca, čo Silvia (ona ich vlastne chcela viac... aj toho, čo mala Sára – ďalšia adeptka).

Saša bola zmetkákra. Doslovná! Predveiem vám konverzáciu (ktorá sa skutočne odohrala) medzi ňou a Lukášom:

S(liepka): „Inak... som sama v izbe...“

L: „Provokuješ?“

S(liepka): „Ale kdeže... kdeže...“

L: „Nerob mi chúťky (smajlíky)“

S(liepka): „Prečo? Čo by si so mnou spravil, keby si bol teraz so mnou sám?“

L: „Heh! No čo asi? (rehorajúce sa smajlíky)“

Nad poslednou vetou sa Saša pozastavila. Na ďalšie ráno v škole sa s miernym polichotením pýšila, že sa s ňou chce Lukáš vyspať. (A smrteľne vážne sme rozoberali problematiku), že nevie, či sa s ním vyspí. Teraz nepreháňam. Ona bola skutočne takáto brzda!

3.      „Samý zub!“

Sára mala strašne piskľavý hlas a hrozne degenerovaný smiech! Úkon rehotania u nej spočíval v tom, že zaklonila hlavu dozadu, otvorila zverák (najčastejšie do veľkosti L) a spustila hrdelné vzdychokvílenie. Bol to jednoducho nepomenovateľný pazvuk. Ani ho neviem opísať. A čo je veľkosť L? Sárin smiech mal totiž isté fázy... Je to ako graf.

1.veľkosť XS – nežný úsmev (nežný ako nežný – na sliepkach...)

2.veľkosť S – predstavuje úsmev, pri ktorom sú pery roztiahnuté na veľkosť palca, no stále pevne stisnuté (keď si to tak premietnete, je to typický slepačí výraz).

3.veľkosť M – úsmev nadobúda svoje špecifické tvary úškrnu. Zahŕňa pery roztiahnuté na veľkosť z bodu S, pričom sa nepatrne objavujú tesáky alebo (no to až pri vrcholnej fáze veľkosti M) môžeme medzi hryzadlami pozorovať dokonca menšiu medzeru

4.veľkosť L – sánky sú naširoko roztvorené, takže sa vám naskytá skľučujúci pohľad na tie obnažené lopatkovité útvary a tieň v ústnej dutine (fuj!).

5.veľkosť XL – hrôzostrašná scenéria! Zvyšky desiaty na jazyku a v zuboch, odhalený je celý hltan (poznámka: Sára nemala mandle), až máte pocit, že čoskoro vás tá hĺbka pohltí a dokonca (pri krkolomnejšom zaklonení hlavy) možno nazrieť aj do nosných dierok!

6.veľkost XXL – rozpolenie lebky...

Sliepky zvyčajne otvárali svoje zobáky do veľkosti M. Myslím, že len Silvii sa ešte podarilo dosiahnuť úroveň 4 a ich smiech pripomínal zvyčajné kotkodákanie. Len Sára bola v tomto svojím zjavom neopakovateľná.

4.      „Požrala som make-up a s ním aj múdrosť sveta.“

Soňa. Večne vygeflená – nepoviem barbie, lebo nebola blondýna – ale bola večne vygeflená. To je podstata veci. Pondelok až piatok, prvá až šiesta vyučovacia hodina – WC Kaderníctvo Soňa otvorené. Vstup zdarma (a služby nikto nechcel). V tomto boli inak namočené všetky, no najviac Soňa a poprípade ešte Silvia, tá na tom bola tiež zle. Ale ani Sáru by sme nemali vynechať....

Spoločne sa chodili skrášľovať akoby im to malo pomôcť. Škoda že ceruzka na oči nezamaľuje to prázdno v hlave.

Soňa mala popri tom aj veľké ambície stať sa miss-kou (ja by som z nej hneď urobila miss... na zemiaky!). Jej ďalšou prítulnou a nepochybne „príťažlivou“ stránkou bola (psychická porucha! No prejdime k veci...) tzv. všehomírovosť. Soňa mala pocit, alebo lepšie povedané žila v utkvelej predstave, že je Slnkom, okolo ktorého sa krútia planéty, osou, okolo ktorej sa točí Zem a ešte dráhou po ktorej tá Zem obieha okolo Slnka, samozrejme. Ona nepotrebovala nič a nikoho. Bola proste geniálna, netreba sa čudovať. Number One! Hviezda! Aj keď nie som si istá, na čo presne bola hrdá, lebo žila v totálnej diere. Nemám nič proti dedine, no toto nebola dedina... len slepá ulica, na konci ktorej sa muchy otáčali a lastovičky lietali hore bruchom, lebo už mali pocit že sú na konci sveta. Tak veru, na konci sveta sa človek priučí zlým návykom.

Soňa potom dosť rýchlo začala paktovať so sexom. Ale to už nadväzuje na ďalšiu diagnózu, ktorú si necháme na neskôr.