Ja si myslim, ze aj ked su urcite dolezite problemy ludstva ako takeho, tieto sa nedaju vyriesit silou jednotlivca. Samozrejme, jednotlivec moze nejakym sposobom prispiet k zlepseniu svoho okolia, dat podnet, nazor ku ktoremu sa pripoja ostatni... Takto moze menit ludi okolo seba, teda sirsie prostredie. Ale aj tak je najdolezitejsie menit k lepsiemu sameho seba, predtym ako kritizovat svet a nariekat nad tym, kam to vsetko speje, by sme sa mali zamerat na to, aby sme my sami boli hodni toho, ze mozme kracat po Zemi, ze sme clovekom, citime, rozmyslame. Myslim, ze najzakladnejsia je slusnost, akceptovat nazor toho druheho... a nevynasat hned rozsudky nad zmyslanim ostatnych.

Nemám k tomu co dotat. Uz to tak asi bude.

Kolko citatelov tolko interpretacii...:-) Kazdy si tam najde to, co chce, je to vlastne jeho myslienka, ktoru si v basni najde, teda aj jeho vlastna basen...:-)

Podľa mňa je to o ceste životom. Počnúc narodením a končiac niekde v zrelom veku v jeseni života. A najmä záver mi pripadá ako opis lásky v priebehu vekov. :D

Podla mna je to basnicka o tom, ze ked niekto ma bolest v srdci, vidi druhych ludi, ako su bezstarostni, ako si kludne kracaju po ulici, nikto si ho nevsima a on by najradsej krical... A ta bolest pride necakane, jeden den je dobre a druhy den sa ti obrati cely zivot naruby. Aj ked ti to nieco da, ta bolest tam zostane:-( Pekna basnicka...

Myslím milý Spirit, že zabúdaš na jeden fakt. A tým je asi to, že ľudstvo ako celok je tvorené jednotlivcami. A aj keď chceš postaviť tú najväčšiu stavbu na svete, musíš položiť základný kameň. Viem, je ľahké skonštatovať, že pár vzdelancov môže niečo málo zmeniť v priebehu vekov ale keby sme boli nečinní možno by sa ani niečo také nedialo. A je tiež ľahké smiať sa z ľudí, ktorí sa o zmenu pokúšajú nenásilnou formou. Viem aj v tvojich slovách bol kúsok pravdy, neriešim či väčší alebo menší, ale to ešte neznamená, že úsmev nemôže byť základom pre lepšiu budúcnosť.

Poviem ti ešte jednu vec. To tvoje o koze je pohľad na to ako sa to nedá a nikdy sa to dať nebude, lenže moje o voze navrhlo zatiaľ, možno naivne, úsmev.  Nechcem ľudí nútiť aby chceli, ale priviesť ich k úsmevu.

Možno ti to je ľahostajné, no možno celá táto diskusia vyvoláva úsmev na tvojej tvári a ak áno, tak potom by som k tomu nemal čo dodať. Ak však nie, navrhujem prečítaj si ju celú znova. :D

PS: Hľaď aj na veci, ktoré sú pod tou naivitou ukryté.

Ja o koze a ty o voze: Vy tu všetci hovoríte o sile vôle jednotlivca a jej "ohromnom" vplyve na (zrejme) bezprostredné okolie indivídua - jasné, napríklad ak Jano bude dostatočne dlho úporne usilovať o Maru, tak sa mu vďaka silej vôli azda podarí ju dostať. Je to pravdepodobné. A "v drobnom" to naozaj funguje. (Sám som taký typ: čo si zaumienim, to sa mi obyčajne aj podarí.) Je to tak triviálny fakt, že škoda o tom filozofovať. A nie je to nič výnimočné. Tvoja básnička sa však zaoberá miečim iným - ľudstvom ako celkom - a jej autor by "chcel", aby sa "všetci ľudia smiali" a podľa neho "to nie je žiadna veda" vraj "stačí predsa len chcieť". Naivita tohto uvažovania je úžasná... na úrovni nezrelého decka z 1. stupňa ZŠ. Pritom neponúka nijaké riešenia. "Chcieť" nie je totiž nijaké riešenie. Každý chce totiž niečo iné - ako chceš ľudí "donútiť" aby chceli to isté. Diktatúrou lásky, alebo proletariátu, alebo vedy...? Ale to sa opakujem - svoj názor som dostatočne vysvetlil vyššie. Fundovane a z nadhľadom. Vaše reakcie ma prekvapujú, ako keby ste nevedeli po mne čítať!? Žasnem sám nad sebou, že tak myšlienkovo i formálne slabému dielku, venujem toľko svojho drahocenného času. A preto howgh, masturbujte si tu ďalej ... ale už bezo mňa. A "zlepšujte" svet .

musim ti povedat, ze som rada, ze mas taky isty nazor! ja sa svoje okolie stale snazim presvedcit, ze sila vole je "bezhranicna" :)

:)

Jej, aka pekna basnicka na dobru noc...:-)