Najnovšie komentáre
Mne sa to celkom páčilo... pripomenulo mi to moje detstvo.. keď moja mamka mi čítala rozprávky.. a kedže téma draky to je moja srdcovka... tak voči tomu nemám žiadne výhrady... malo to pointu a pobavilo ma to :)
Hej ten to mal tak :) ale nemyslím si že meno Púrin by trebalo meniť... vzhľadom na to že tam je len tak chvíľkovo spomenuté... a znie tak trpaslícky :D no ten Eddar tam tak veľmi bil do očí.. ten kto pozná Hru o tróny by to určite neprehliadol :) ale tak či tak by som to meno časom zmenil :) ale som rád za každý tvoj postreh... posúva ma to vpred :) budem rád... ak napíšeš komnetár k ďaľším kapitolám... a zaujal ma tvoj nový príspevok... naozaj na zamyslenie :)
Samotná myšlienka by išla aj stručnejšie, ale chcela som zabŕdnuť aj do blízkej témy náročnosti písania odbornej literatúry verzus písania beletrie.
Isteže v prípade, ktorý spomínaš, by som zúrila. Ale, paradoxne, hoci v tlačených médiách mám publikované len beletristické texty, nikto mi ich neukradol (neviem o tom). Kdežto moje odborné texty, hoci publikované len na internete, zažili ani sama neviem koľko krádeží - radšej si už ani negooglim ďalšie prípady, aby ma na fleku neporazilo. Samozrejme, krádež jedného i druhého bolí. Ale hrozba krádeže jedného je v porovnaní s hrozbou krádeže druhého minimálna. A nie som sama, čo má takéto skúsenosti.
Hranica medzi inšpirovaním sa cudzím textom a kradnutím môže byť nejasná. Prípady "odslova doslova" sú však predsa len nediskutovateľné.
Ľudia tvoria rôzne. Ja mám zase ťažké nie začať - naopak, mávala som veľký problém nezačať písať v nepravej chvíli - ale keď už začnem, nasleduje čisté peklo. Aspoň prvých sto strán.
A prekážka pre pohodlných - nuž, aj na istom literárnom portáli, ktorý obe dobre poznáme, boli a sčasti dodnes sú určité prekážky, ktoré však najviac prekážajú čitateľom a komentovateľom. Obísť ich totiž vie aj taká počítačová lama ako som ja. A to je už čo povedať.
Myšlienka zaujímavá, i keď dala by sa podať stručnejšie. Možno sa beletria veľmi nekradne, ale predstav si, že by niekto zobral tvoj text a vydal ho pod svojím menom. Myslím, že by si zúrila. A ak by zaň nebodaj získal nejakú cenu, tak by si šla puknúť od jedu. Preto tie (i keď často zbytočné) obavy.
Keď už ťa (skoro) nikto nechváli musím aspoň ja :-). Teraz už len nájsť spôsob ako tam nahnať ľudí...
zlodej kričí: Chyťte zlodeja! No a zvláštny sa zvláštnym spôsobom pozastavuje nad zvláštnosťou...
Práve nedávno som sa stretla s jedným nesmierne opatrným autorom. Má dobre zaopatrené štylistické katastrofy... Preto do mňa Tvoja prvá veta tak pôsobivo udrela.
Článok som si prečítala dvakrát (prvú vetu päťkrát - asi Ti ju ukradnem:) Pre mňa písanie beletrie nie je ťažké. Ťažké sú tie roky pred tým, ako si konečne sadnem k písaniu, tie roky odkladania, lenivosti, výhovoriek.
Občas kradnem z odborných textov jadro, zamyslím sa, pridám svoj pohľad, čiže to celé zhovädím... Občas ma niektorá veta či už v odbornom alebo beletristickom texte natoľko zaujme, že si ju vezmem, mierne pretvorím, obalím svojimi vetami a použijem. Občas mám chuť ukradnúť námet. Krotím sa. Kúsok je však dovolený. Veľa podnetného materiálu je v komentároch na literárnych stránkach... Kradnem ako umelec.
P.S.: Katastrofy na svojom webe mám sčasti zaopatrené (nedajú sa zamodriť a okopírovať; čo je prekážka ale len pre pohodlných).
Nuž, taký dojem som mala z tej jednej vety, čo hodnotila iba jednu vetu a zvyšok textu nie.
Teraz už chápem. Dúfam.
Ak mám pravdu povedať, táto kapitola sa mi páčila o čosi menej než predošlá. Prišli ďalšie novinky, no trošku klišévitejšie. Trauma zo smrti ženy... zívam, nič nové pod slnkom. Navyše Tionino rozprávanie, zvlášť ten dlhý odstavec v strede, je strašne únavné. Štýl stále lepší ako v prvej kapitole, ale tu z neho opäť viac trčí istá začiatočníckosť – neviem to lepšie popísať. Čiarky už nespomínam, ale keď to budeš opravovať, neprehliadni „niesu“ a „nato“ v poslednej vete (to slovo treba rozdeliť).