...a máme nový vtip.

Mal som možnosť istý čas pracovať v oblasti kultúry a umenia a niektoré diela, vystavené v galériách, ma prinútili zamyslieť sa nad tým, kto každý dnes môže byť umelcom. A takto vznikla "Vernisáž". 

Autor: Joshua Jozef Kanaloš " ODKIAĹ SOM PRIŠIEL"

Aj keď dobre viem, že nie som syn z kráľovskej rodiny, ktorému pristane z hviezd čaro kruhom blýskavá svätožiara. Môj biologicky otec, Errol Leslie Thomson Flynn, sa narodil 20 júna 1909 a zomrel 14. októbra 1959. Bol austrálsky herec a bol známy pre jeho romantické hulvátske role v hollywoodskych filmoch ako aj jeho playboy životný štýl .. Ako naturalizovaný americký občan v roku 1942 zomrel v Kanadskom meste Vancouver. Mojou biologickou matkou je, Anabel Jessie Atwall nar.7.Maja 1936 v Betlehem – Palestína, Môj brat, dvojča- Daniel, narodený po mne po 1 minúte a brat, Sean Flynn Leslie narodený 31 mája 1941, zmizol 6.4.1970, vo veku 28 rokov a vyhlásený za mŕtveho v roku 1984.

Matkin život vyhasol, keď mi bolí necelé dva mesiace a otec zomrel keď mi bolí tri roky. Dvojča od narodenia som nikdy nevidel ani brata Seana. Viem, že aj já tu dlho nezostanem a teším sa na naše spoločné stretnutie. Verím tomu.

Viem, že otec by mi bol všetkým a to majstrom ako keď nad matkou bol nežnejším keď v plienkach som sa batolil, aj neskôr by ma vyťahoval z mnohých perných chvíľ. Kiež by mi raz dovolil by som vďačne na kolena klesol, ach Bože matka by ma v čase rušnom na dobré len mravy naučila. Dnes by som mal dom a slušné lože. Ja však čo dieťa poslušné, utekal som k tebe Pane. Teraz píšem z núdze chvíli krušnej a srdce z toho rozbolieva.

„Mladosť, je najkrajšie obdobie života. Zdá sa, že trvá len okamih. Zrazu sa spamätáš. Na staré dni po boku vnúčat na mladosť svoju spomínaš. Mladosti časy. Svet sa zdal svetlý. Ty tu sedíš, v jeseni života premietaš si zašlé časy. A túžiš ich opäť prežívať. So spomienkou na mladosť žiješ svoj dlhý život. Dosiahli ste v ňom všetko, čo ste chceli? „

„ Život, je veľké javisko, na ktorom musíš vedieť hrať, aj keď srdce krváca, no Ty, sa musíš smiať.“

Pekná poviedka - dá sa po nej zamyslieť nad všeličím.

Napr. aj nad tým, čo je to umenie. Alebo nad tým, aké rôzne psychologické stavy vyvolá ten istý obraz u rôznych divákov. Alebo nad tým, prečo ľudia v súkromí s úľubou čítajú, pozerajú, počúvajú veci, od ktorých sa ináč verejne dištancujú (bulvárne články, vraj "prihlúple" TV seriály, vulgárne texty raperov, porno či veľkorozmerné fotografie ľudských exkrementov...)

P.S. Videl som kedysi peknú, podľa mňa recesistickú inštaláciu v Nitrianskej galérii. "Dielo" sa volalo Žlté prdnutie: išlo o prázdnu menšiu miestnosť nalíčenú na bielo, na stenách ktorej bola žltá farba - umelec ju tam zrejme dostal tak, že do dózy s farbou umiestnil petardu - po výbuchu sa obsah rozprskol na steny. Je však možné, že tri dni jedol potravinársku žltú farbu (napr. kurkumu), potom si stiahol gate ... a ...
Umenie je skrátka božská vec, určená len pre vyvolených.

Pre tento príspevok si dovolím napísať jeden citát, ktorý som nedávno zahliadla na FB: 

Nikomu nehovor o svojich problémoch. 

20% ľudí to nezaujíma a zvyšných 80% sa poteší, že sa trápiš. 

že toto je fikcia. Už len pre ten výsmech "profesionála". 

Inak by mohlo byť z psychologického hľadiska celkom zaujímavé sledovať ľudí na takejto vernisáži :D obzvlášť v prítomnosti nejakej celebrity ktorá by ju považovala za najvyššiu formu umenia a na druhej strane (trebárs v inej miestnosti) bez celebrity alebo tak rôzne. 

Inak štýl a ostatné veci okolo toho sa mi javia v poriadku :)

Tešíme sa, že si pribudla do našej príjemnej spoločnosti literárne činných ľudí.
Príspevky sem môžeš vkladať aj tak, že si ich najprv napíšeš do WORDu, potom si otvoríš svoj blog, dáš PRIDAŤ NOVÝ PRÍSPEVOK, potom  text vložíš systémom CTR C  ----  CTRL V a nakonieš odošleš.

Len dúfam, že to, čo píšeš, nie je celkom reálne a v skutočnosti chceš žiť ďalej.

ahoj ,

neviem prečo mi to takto uložilo ... bolo to pisane ako rýmy,,,,,  a ked som o  tom pisala bola som uplne na dne

Je vidieť, že emócie tebou zmietajú a určite je dobre vyrovnať sa s nimi práve písaním. Neviem, či stojíš o malú radu, no keď sem niečo zavesíš, zrejme očakávaš reakcie. Takže: ak niečo napíšeš a chceš s tým ísť von, musíš si to po sebe prečítať aspoň 10 krát. Aspoň ja to tak robím a poviem ti, že každý krát si nájdem chybu. Gramatickú, alebo preklep. V tomto príspevku ma veľmi rušilo to, že za bodkou na konci vety nedávaš medzeru. Mnohé vety končíš čiarkou, čo nechápem, možno to mali byť verše? Na konci máš vetu: Nestačí ani predstava na teba.  Nedáva zmysel. Viem, že niekedy chybu alebo nezmysel nezbadáš, ani keď na ňu pozeráš, preto je dobré nechať text odležať a vrátiť sa k nemu po čase. Ak čítam text s chybami, tie ma začnú rozčuľovať a úplne prestanem vnímať dej. To je zatiaľ všetko, nech sa ti darí v písaní.