ja nemozem povedat nic ine, len to, ze sa mi to pacilo... sice to nebolo az take vtipne ako par tvojich predoslych prispevkov, ale bolo to zaujimave, pohodove citanie(to som teda cudne napisala...) viem si zivo predstavit tie "zvedave klebetnice" :D muze zdar!!!

:D

s dialógmi som sa riadne pohral, aby nestratili nič z autentickosti a pritom som nemusel každé druhé slovo hviezdičkovať.

S tým dabingom ťa chápem, ja som na tom podobne a aj to ma motivovalo, aby som sa trochu s tým naším jazykom pohral dodal sem aj nejaký ten nový slang.

Oproti predošlým príspevkom, toto opúšťa atmosféru fejtónu. Pripadá mi to ako kapitola z denníka a miestami sa mi zdá, že je to trošku zdĺhavejšie. Najviac sa mi páči predposledný odstavec. Tam skutočne vynikne tvoja osoba a tvoj znamenitý štýl. A aj keď je to z dámskeho prostredia, v podstate si zase raz trafila klinec po hlavičke. Máš ten talent jednoduchým opisom vystihnúť podstatu situácie. Najmä medziľudskej. Je to uveriteľné, ľahko stráviteľné čítanie. Teším sa na čosi ďalšie. ;-) S pozdravom Dušan Damián.

rozmýšľam nad tým, čo si mi napísal, najprv, že čo ten to tu píše, keď nevie, ale do kelu asi vie. Je to zaujímavé. Ja som tuším v šiestej triede s prekvapením zistila z nejakého vtipu, že ako sa to vlastne sexuje, netušiac takmer nič o drogách, ale vtedy to tu ešte až tak nebolo. Aspoň myslím. Ale tiež som taký ten šťastný človek, ktorého sa nič hrozné nikdy nedotklo. O to viac sa bojím, ako to bude s mojim potomstvom. No, vidím, že sa budem musieť občas poradiť s pedagógmi:-D. Ešte jednu vec som zabudla k tvojmu príbehu. Veľmi oceňujem, že si obmedzil vulgarizmy na minimum, lebo v skutočnosti boli tie rozhovory určite plné všetkých orgánov, no zároveň sa mi páči, že aj bez použitia drsných slov, sú dialógy drsné. Sila. Vždy som mala pocit, že slovenčina má málo hodiacich sa výrazov oproti češtine. Napríklad vo filmoch. Český dabing uprednostňujem pred slovenským. Lepšie mi znie polib mi... než bozaj ma... Chápeš. No, to už je všetko.

Veľmi pekne ďakujem za tento komentár. Patrí k tým komentárom, ktoré ma za celé moje pôsobenie na Enigme potešili najviac. Určite si ma ničím, čo si v ňom napísala nenudila. :-) A teraz trochu pokecu k samotnému príbehu: Hlavný hrdina sa volá Dušan Damián. A predstavuje mňa samého vo veku od 12 do 16 rokov. Pričom vo veku 12 rokov vystupuje len v druhej časti z tu uverejnených a vo veku 16 rokov budú posledné príspevky. Veľmi ma potešilo, že si sa začala pýtať, lebo presne aj k tomu som sa chcel dopracovať, aby na konci príbehu čo-to pochopili napr. aj rodičia, či vychovávatelia. Nevysvetlím ti všetko, lebo niečo mám rozhodené v ďalších pokračovaniach, ale aspoň ti poviem akú mal hlavný hrdina motiváciu. Správne si si všimla, že je inteligentný a zrejme nadpriemerne na svoj vek. Tak isto si správne postrehla, že si uvedomuje riziká a napriek tomu koná. A čo je jeho motiváciou? Nevidí iné využitie pre svoju inteligenciu ako použiť ju spôsobom spoločenského rebríka. Je to prastará túžba muža, ale aj ženy, že ak majú na to aby boli vodcami a mali moc, tak to chcú využiť. Jednoducho kto má moc, znamená to, že dokáže presadiť svoju vôľu. A toto je najväčším lákadlom. Druhým lákadlom je prestíž v skupine, celkový imidž a mnohé veci od toho sa odvíjajúce. A do takýchto, ako si ich nazvala, "zlých" skupín sa dostávajú ľudia z každej spoločenskej vrstvy. Jednoducho svorky, kŕdle, tlupy a stáda máme proste v génoch a tak isto aj vodcovstvo. Výchova je veľmi dôležitá, ale neslúži ako prevencia preto, aby dieťa nezišlo z cesty, ale preto aby dieťa poznalo všetky cesty a vedelo sa čo najlepšie rozhodnúť. Aby poznalo riziká a bolo si vedomé následkov. Dokonalá informovanosť je teda cesta k dokonalej moci. Ja napríklad momentálne študujem aj za učiteľa a pevne verím, že v budúcnosti budem môcť svoje rozsiahle skúsenosti z rôznych oblastí života mladých ľudí, využiť v praxi. Takým mojím odkazom pre všetkých rodičov je: Nebojte sa s deťmi rozprávať o čomkoľvek (alkohol, sex, drogy, mafia, vraždy, bitky) - a všetko im vysvetľujte tak ako to vidíte vy a ako je to podľa vás správne. Čím viac deťom priblížite skutočný svet, tým väčšiu ochranu im poskytnete. Pretože sa naučia rozmýšľať a keď budú odkázané samy na seba, nebudú to prostáčikovia, ktorých tí chytrejší a vzdelanejší dobehnú. Samozrejme, že každú negatívnu vec treba vyvážiť niečím pozitívnym, čo je často ťažké, ale pevné odhodlanie a fantázia rodiča v tomto určite pomôže. (Trochu naivné, ale v podstate tak by to malo byť) Nemienim tu moralizovať, čo je dobré a čo zlé, a na nejaké hlbšie rady sa cítim ešte primladý a nedostatočne skúsený, no jednoznačne si myslím, že ak je dieťa vodcovský typ, tak mu rodičia nezabránia v tom, aby si nejaký kolektív našlo. Ešte možno jedna páka by tu bola, a to, že do pomerne vysokého veku, môžu rodičia určovať prostredie v akom sa ich dieťa pohybuje, no aj to je dvojsečná zbraň, lebo dostatočne inteligentné dieťa hravo oklame aj vlastnú matku a sú veci, ktoré si rodičia jednoducho už nevšimnú. Toto je zatiaľ všetko čo ma dnes na ráno k tvojmu komentáru napadlo. :D Ešte raz musím povedať, že ma to potešilo, keďže som horlivý diskutér a veľmi rád sa rozprávam s ľuďmi, pripravila si mi pekný narodeninový darček. Vďaka. PS: Opisom svojho manžela si mi pripomenula môjho otca. U nás doma to fungovalo asi rovnako. Otec jazdil na začiatku ako pilot formule a tiež musím povedať, že má talent, ale s pribúdajúcimi rôčkami a starosťami postupne spomaľoval. :D:D:D Hold! Zodpovednosť to už je poriadna brzda, kto ju nemá nepochopí. ;-)

Musím povedať, že je to prekvapujúce pre mňa. Podľa názvu som čakala nejakého štyridsaťročného muža utýraného svojou manželkou, no toto je reálnejšie. Pridávam sa ku všetkým komentárom, že je to fakt super, veľmi dobre sa to číta, sú to samé dialógy a akcia - úplný opak mojich príspevkov, takže to obdivujem. Príbeh, keďže je čiastočne pravdivý, je zjavne jasný od začiatku, to máš uľahčené. Rozhovory so Šimonom by sa mohli zdať zbytočné, no sú pre mňa odľahčením celého napätia a samozrejme aj dovysvetľujú, čo je dobrý nápad. Teraz ma však zaujíma jedna vec. Tvoj hlavný hrdina - ako sa volá? Jáj Dušan, aká náhoda, je na svoj vek veľmi inteligentný. Alebo keď to rozpráva Šimonovi - má už dvadsať? Môže byť aj to, neviem, no zjavne si uvedomuje, že to čo robí, môže mať následky, má úplnú rodinu, s ktorou má zrejme dosť dobrý vzťah, no nehovorí rodičom o svojom "druhom živote." No oni si ho určite museli všimnúť. Všetko sa v rodine utajiť nedá. Hrdina nemá nízke sebavedomie, nezdá sa mi ani labilný. Prečo teda robí, to čo robí? Mňa to zaujíma preto, že keď má človek dieťa, vidí kopec vecí inak. Ako mám zabrániť tomu, aby moje dieťa v budúcnosti neskĺzlo do toho najhoršieho? Malo sa niečo v živote tvojho hrdinu stať inak - vo výchove, v rodine, aby nepotreboval byť v pätnástich tak blízko nebezpečenstvám? Uvediem ti taký príklad. Môj muž mal 18, keď sme začali spolu chodiť. Jeho vášňou boli a sú autá. Našťastie nemal toľko peňazí, aby si mohol dovoliť nejaké rýchle dobré auto, no uznaj, že pred 12 rokmi bol pre 18 ročného chalana favorit úplný luxus. Jazdil vždy veľmi rýchlo. Mne sa to veľmi páčilo. V šestnástich. Musím ale povedať, že jazdil aj viac menej bezpečne. Má proste talent. Keď som si urobila ja vodičák, začala som ho upozorňovať, že jazdí príliš rýchlo, lebo som zistila, čo to vlastne znamená, jazdiť rýchlo. Veď to nie je problém šliapať na plyn. Ale čo potom? No a keď sa nám narodilo dieťa, zhoršilo sa to so mnou ešte viac a už som ho kritizovala za každé zbytočné lomenie zatáčok a bezhlavé pridávanie plynu. Spýtal sa ma, čo sa mi stalo, že som taká nebývala a ja som mu povedala, že sa mi stalo len to, že som porodila. No aj on sa trošínku zmenil. Náš sused má asi 25 rokov, nemá ani babu ani deti, jazdí po našej ulici ako blázon a ja s mojím trojročným drobcom len uskakujeme. A manžel mi raz povedal, že presne na susedovi vidí, že on si to ešte neuvedomuje, čo sa môže stať. Asi ťa už otravujem svojim písaním, no chcela som len povedať, že tvoj hrdina si podľa všetkého uvedomoval, že v takej partii to nemôže viesť k ničomu dobrému. Alebo nie? Prečo túžil mať také meno a byť bossom? Kde to naozaj začalo? Myslím v jeho hlave? Alebo je to len moja zastaralá predstava, že do nesprávnych partičiek sa dostávajú problémové deti? A ešte niečo. Rýchlo už vyves pokračovanie, lebo sa neviem dočkať.

dakujem, som rada, ze sa pacilo :)

ako zacat...tiez si myslim, ze by sme mali zvladnut hocijaku kritiku. ved co nam ma potom "otvorit oci"? co sa toho stiahnutia tyka-to je detinske...nepochvalia ma, tak to stiahnem? a co som si ja "vytrpela" pri mojej akoze balade priatelstvo...hahahaa...

co sa tyka mien postav, beriem inspiraciu zo zivota :) som rada, ze sa pacia, vyberam stale tie najvhodnejsie ;)

tu na enigme asi ani nie je koho velmi kruto kritizovat, vsetko su to sikovni pisatelia! :)

fu, tak s tou psychikou postav si mi teda dal! nie v zlom. je to zaujimavy nazor, mozno mas aj pravdu. robim to len podvedome ;)

takze este raz dakujem, ze si moj citatel, komentator a kritik. budem sa snazit nic "nepokafrat" ;)

muze zdar!!!

"A zo ženy krásnej je rázom potvora." Poznáme ... ;) v mojom prípade mám radšej slovo beštia Máš zaujímavý štýl, mne dosť blízky ... ja to nazývam neoromantizmus :) Nech sa darí Adam Gabriel Tatingeyev