linnda, fandím tvojim básňam. páči sa mi, že je to taký jeden emóciou nabitý prúd myšlienok, akoby si ho zo seba dala na jeden raz, s originálnymi a peknými prirovnaniami, a zároveň celé také svižné, rytmické..

navyše som v tom našla (pre mňa) príjemnú nostalgiu. tvor a posielaj naďalej ;)

ale hneď po poslednej časti dám dlllhú poviedku o prvých 3 dňoch po pôrode. Tá bohužial nebude veľmi vtipná, lebo vtedy som sa veľmi nesmiala, ale bude reálna. Napísala som ju skôr, než Cieľovú stanicu, je v tretej osobe, ale je 100% MOJA. Tak ak ťa budú zaujímať také tie plky stále dokola o kojení a tak, budem rada, ak si prečítaš.

Ó, kiež by! len ten čas. Nemám ten tvorivý potenciál ako ty, zjednodušujem, vyhadzujem, hrám sa z textami, kým nie som spokojný a to popri iných povinnostiach chvíľu trvá. No tiež mám pár zošitov poznámok, ktoré začínam spracovávať. A keď viem, že si to niekto rád prečíta, možno ma to motivuje k vyšším výkonom :D

Diky. Som rád, že sa Ti to páčilo.

To si ako myslela tým jedna časť? MÁM SŤAŽNOSŤ! Zuzka nás pri čítaní veľa šetrí :D:D a zrejme si myslí že nás to nezaujíma, ale my tu všetci vysíme na každom pokračovaní :D!! Ale tak chápem, vieš ako to môžeš odčiniť? že po pôrode, ktorým nás nežne vyľakáš napíšeš niečo ešte lepšie, dlhšie a... a... niečo neviem. to nechám na teba :D kopyto na to :D

To je fakt zaujímavé... taký denník by som si teda prečítala :D:D:D:D Ale k veci. Chcela by som si, boco, od teba prečítať aj nejaké novšie dielko, niečo impulzívne, dejové s podtónom tvojho subjektívneho pohľadu. Nejakú rvačku! :D možno citov, možno nie... Skrátka vieš čo mám na jazyku, však? :D Som si istá že máš čo povedať. A ukázať! ;)

Vlastne som si uvedomila, že každý dlhší príbeh čo som kedy písala prechádzal takýmto obdobím "odležanosti" a Amanda je vlastne najdlhšie dielko na akom som zatiaľ kedy pracovala.

Mám, hej mám ju radad :D je to Amanda... ufrflaná, pojašená, romantická a zamilovaná! Dalo by sa povedať - celá ja! :D hlavne s tou ufrflnasoťou. Ale prečo sa mi prestala páčiť? Hm... niektoré veci by som určite urobila inak. Nebol by tam nádych nadprirodzena, lebo to mi príde "detinské" aj keď fajn scestné, trochu odpúta a aspoň to nie je presladené. Píšem ju HLAVNE kvôli ľuďom :) to určite, lebo "scenár" mám v hlave už zhruba premyslený, takže ja jej príbeh skoro poznám. No aj tak som zvedavá ako to s ňou dopadne. 

K poznámkam :) Poznámky som používala dĺĺĺĺĺho dlho kým som ešte nemala počítač. Myšlienky mám samozrejme v hlave, ale papier mi pomáha konkretizovať ich a dáva mi pocit bezpečia, že ich nezabudnem, že mám os, ktorej sa môžem pridŕžať. A keď neviem čo ďalej, nazriem do poznámok a bum, mám to :D:D:D

Vďaka za komentár :) 

Nad prvou osobou som nerozmýšľal, možno..pôvodne je to text vytiahnutý z denníka odbornej praxe na záhradníckej škole, táto prax sa tuším týkala vrúbľovania či očkovania, mali sme si postupy zapisovať do denníkov, neviem či to tak funguje aj dnes, a ja som každú tému písal v podobe poviedky, črty,ktorá, na prvý pohľad, málokedy súvisela s témou praxe. Nechápem ako som zmaturoval. Dodnes páni profesori spomínajú, ako sa pri tom nasmiali.Ďakujem

už len 1 časť bude

:D