Perfektná časť. Nechal som strhnúť dejom a nič iné som neriešil. :) Vážne je to chytľavé. A len taká malá technická poznámka, nie je toto už 6. časť? Hm. :) Zostaň s múzou! S pozdravom Dušan Damián.

cieľová stanice bola fajn, táto sa mi zdá ešte lepšia, možno aj tým, že si to prenechala Petre stanica pôsobí trochu narýchlo, akoby si už chcela, aby bola na svete:)) veľa prvorodičiek by bolo šťastných za takýto text, koľko pochybností, bezradnosti prežívajú.. ponúkni to niekam pekné

neviem posúdiť nakoľko jednoduché, môže byť interpretovanie tejto básne. A či aj ostatní by boli schopní vidieť to tak "jasne" ako ja.

TO, že som vnímavý - to bude tuším objektívna pravda, lebo mi to povedali viacerí.

Ale ďakujem, ak si to myslíš aj ty.

Dokonca som sa sám pohrával so štúdiom psychológie, ale zvolil som si inú cestu.

Čo sa týka vecí lásky... nenaplnená a zároveň nevyhorená láska, ktorú nevídam (samozrejme existuje aj u mňa)...

ťažko povedať, či žiaľ alebo vďaka Bohu.

No ale ja vidím vždy celého človeka. Ak spomínam - cítim vôňu, pamätám si pokožku na dotyk, ruky, tvár, vlasy...

všetky detaily, na opis ktorých by bolo hanbou používať slová, lebo ak by som to chcel povedať v pravej miere, musel by som ti poslať asi celú myšlienkovú sieť.

Na druhej strane, prečo si myslíš, že túžiť po rukách je nevinnejšie? Podľa mňa to môže byť aj zištnejšie a možno oveľa vinnejšie.

I keď miera viny z pocitu túžby po človeku sa podľa mňa nedá určiť časťou človeka, po ktorej túžiš.

A keď sú dvaja spolu, čím sa dotýkajú častejšie - tvárou alebo rukami?

je to individuálna otázka, ale jej odpoveď skrýva aj odpoveď na tvoje dielo.A možno hlbšou analýzou by sme prišli k celkom zaujímavým záverom, ktoré by boli práve opačné než by si možno chcela.

Ale podľa mňa určite nie prekvapivé. ;-)

Ale asi aj ja vnímam ruky ako kotvy reality, sú jedným z mojich najdôležitejších sprostredkovateľov s okolím.

O tom by však mohli rozprávať najmä tí, ktorí moje ruky poznajú. :)

Asi toľko k tomu.

Nemohol som nezareagovať, keď vidím, že proťajšok má tiež chuť diskutovať.  

??? tak po prvé - toto beriem ako veľký kompliment pre túto báseň a definitívne si rozplynul moje obavy o jej výpovednosti (už ostáva len forma..."do herbárU" nie je asi spisovné :))

a inak...mierne nechápem, ako si sa mohol tak trafiť ;) som síce psychologička, no mám niekedy problém uchopiť vlastné pocity, asi preto aj píšem. a tie prídavné mená, čo si dal k tomu trojitému zhrnutiu... ja by som povedala jemný žiaľ, jemná a skrytá túžba a otvorená vďačnosť... inak si veľmi vnímavý ;) ešte raz vďaka!

/a ešte také, že ruky sú pre mňa okrem toho duševného a fyzického dotyku neviem prečo takým symbolom reálnosti. vezmi si nejakú tvoju nenaplnenú a zároveň nevyhorenú lásku, ktorú nevídaš (ak taká je). tvár si dokážeš predstaviť. ale ruky? a navyše, pokiaľ nie je celkom fér, aby si po takom človeku túžil, mne pripadá nevinnejšia túžba vidieť radšej ruky, ako tvár../

asi som v rozpakoch

Tlieskam!! Je to krásne napísané... musím si to prečítať ešte niekolko krát, nech to vo mne zostane. :-))

Jeden s najkrajších prejavov spätnej väzby od čitateľa mojej "poézie" aký som v poslednom období dostal. :) Vjerka :) veľmi si ma potešila. Ďakujem.

Mne na tvojich dielach imponuje práve tá osobnosť. Na nič sa to nehrá a predsa je to poznačené umeleckosťou. ;-)

Tak ja si myslím, že som základnú myšlienku pochopil. A teda ak chceš moju krátku interpretáciu stručnú, tak to chápem takto: Ide najskôr o jemný smútok, ktorého príčinou je túžba po dotyku. Tým dotykom chápem dotyk duševný ale i fyzický. Vravíš o osobe a príjemných spomienkach na ňu. A v poslednom odstavci je zrejmé, že spoločné chvíľky s ňou (osobou) skončili a ty by si si priala oveľa viac, ale si vďačná aj za to, čo bolo. :) Čiže cítim z dielka - jemný žiaľ, silnú túžbu a skrytú vďačnosť. No čo? Pochopil som správne? Ak len čiastočne, či vôbec, veľmi rád si vypočujem, o aký pocit sa obávaš, či ho tam cítiť. Pekný deň!

toto je vec, na ktorej som pracovala úplne najdlhšie zo všetkých, skúšala som to dať do jednej súťaže, ale nič z toho. Mala som dojem, že je to asi nudné a že sa to nebude páčiť nikomu okrem mňa, lebo je to dosť osobné, takže sa veľmi teším, že ste vydržali čítať a že sa páčilo. :D