Najnovšie komentáre
Ani nevieš, ako ma poteší takýto priaznivý komentár... a to ešte od Teba. :-D
Som nesmierne rada, že na svete predsa len existuje niekto, kto to pochopí. Raz som povedala, písať budem dovtedy, kým sa nájde aspoň jeden človek, kto to bude čítať.
Čo sa týka tej presnosti, nemôžem zaručiť, že to vyzeralo skutočne takto... lebo opisujem naozajstnú, skutočnú udalosť, pre tých, čo nevedia... nuž ale, ako hovoríš, pre veľa ľudí ani fakty nie sú dôležité (čo je škoda, lebo práve fakty sú pre mňa osobne to, čo dodáva umeleckým dielam skutočnú pôsobivosť). Iróniu je, že v jednom článku, v ktorom som musela opisovať len tie "technické a matematické" detaily, sa celá táto opisovaná scéna scvrkla len na suché konštatovanie: 14:55:49 - raketoplán vylietava zo zemského tieňa.
Takže ešte raz vďaka a ostatným prajem veľa porozumenia. :-)
Láska nie je všade, láska nie je nikde... aspoň s takouto "teóriou" žijem (či žila som donedávna). Donedávna som bola presvedčená, že niektoré veci ktoré patria k životu (údajne) sú len pre určitých ľudí, ku ktorým ja nepatrím. A myslela som si, že k nim nepatrí ešte mnoho iných ľudí no žiaľ zdá sa, že som tu v okolí asi jediná. A toto zistenie príšerne, úplne neznesiteľne bolí, pretože láska bola z toho okruhu vecí to najlepšie - ostatné položky na tomto zozname sú omnoho, omnoho horšie...
Ak by som sa v tejto teórii mýlila úplne, vôbec by som sem nepísala tento komentár. Lenže ten okruh ľudí stojacich mimo vecí, ku ktorým patrí ja láska, skutočne existuje. Problém je v tom, že jediný človek o ktorom viem, že tam momentálne patrí, som ja. Ale nemusím byť ani zďaleka jediná i keď o nikom inom momentálne neviem.
Ja viem, že sa vyjadrujem strašne zložito a možno by z toho bola báseň, keby som písala poéziu - lenže nepíšem. Preto sa tiež nevyjadrujem k forme Tvojej básne, ale k obsahu.
Záver: V tomto ohľade nie si sám, ale ja myslím, že na frustráciu nie je dôvod... lásku poznám len z počutia ale podľa toho prináša so sebou toľko problémov, že si hovorím brrr, ako som rada, že som mimo toho okruhu.
Je to veľmi zlý okruh, myslím si.
Jediný problém je v tom, že som mimo neho sama.
(Fuj, koľko melanchólie, to bude asi tým, že je šestnásty január. :-D)
Skladám pred Tebou svoj imaginárny klobúk až po samú zem.
Z Tvojej úvahy vidieť, že ovládaš tému do hĺbky, detaily sú doslova matematicky presné, aj keď - vlastne o ne nejde ... ide skôr o bezmocnosť človeka tvárou v tvár voči svojim vlastným, aj špičkovým, technickým vynálezom, o vyjadrenie zdesenia nad ľahostajnosťou sveta voči nešťastiu iných, ktoré sa nikoho, okrem pár ľudí vlastne ani nedotkne, o "ľahostajnosti" prírody voči ľudskému utrpeniu a osudu nehovoriac.
Napísala si to s obrovskou dávkou obrazotvornosti, Tvoje vizuálne obrazy sú veľmi pôsobivé, ... a po tom všetkom "technickom" popise príde na koniec morálny otáznik.
Podobný pocit som mal naposledy pri čítaní kníh Raya Bradburyho.
Veľmi pekne dakujem za dôveru i povzbudenie.
Bol som tam, ale podmienky sa mi zdali na môj momentálny stav dosť nepraktické.
Nemienim sa vyhovárať... Skrátka mám určité predstavy a snád sa mi raz zadarí aj čosi vydať.
V každom prípade už niečo riešim na vlastnú päsť.
Možno sa vyplatí staré známe: Pomaly dalej zájdeš - a možno nakoniec skúsim aj to mám talent, ked sa mi trochu uvolní harmonogram povinností. :)
Ale velmi si ma potešila Hupka, skutocne.
Som rád, že máš o mojich dielach takú (vysokú) mienku. :)
Vdaka vdakúca. ;)
Ďakujem za komentár,
áno tentoraz je to priamo z hĺbky srdca. :)
Ťažšie obdobie náročné na psychiku a k tomu hudba od speváčky Bjork ma vyburcovali k tomuto výlevu.
Veci sú tak jednoduché, smiešne prosté a prosto tak smutne zložité. :)
A čo sa týka tej fotky, tak už mi viacerí vraveli, že by sa hodilo aj usmiať.
Ďalší úsmevný postreh: Niekto vyzerá na fotkách akoby chcel vraždiť a naživo je to ťuťmák. :)
K myšlienke diela odvodím: Všetko je plné lásky - a hoci som ňou presiaknutý - stále mi uniká - a preto som prázdny.
Ešte raz Ďákujem. :)
Pri tvojich príspevkoch sa vôbec nezameriavam na formu či štýl. A ani teraz som to neriešil, pretože obsah to akosi všetko zatieni a vtiahne ma do diania. :)
Teraz ma to ale celkom dostalo, lebo sa mi to spojilo so situáciou, ktorú som sám zažil.
Rozmýšľal som, že ju sem napíšem, ale je to na celý veľký príspevok, tak možno inokedy.
Len chcem povedať, že niekedy si ani neuvedomujeme aké spletité sú cesty k zdanlivo samozrejmej veci. A že sa jednoduchými úkonmi stoja ťažké myšlienkové úvahy.
Aj to samotné krájanie mäsa v sebe skrýva viac.
Možno je tento môj komentár trochu nesúrodý, ale posledná myšlienka, ktorá ma napadla je, že opäť raz by bolo dobré prehodnotiť vzájomnú komunikáciu ľudí, a i celkové porozumenie vo vzťahoch. :)
Zostaň s múzou!
A teším sa na niečo dalšie. :)
Ahoj Dušan
Už si sa prihlásil do súťaže "Mám talent", ktorú organizuje IKAR ? Pozrela som si zoznam autorov a nie si tam. Prečo? Tvoje básne majú ľuďom čo povedať, tak neváhaj.
Adresa: www.mamtalent.sk
Veľmi dlho som váhala s uverejnením tohto textu, pretože som sa bála absolútneho nepochopenia. Keď som sa napokon po rokoch predsa len rozhodla, že ho zverejním, chcela som si na to vybrať dátum, ktorý by obsah textu podporoval. Tým dátumom je prvý február. Žiaľ, prvého februára a dni nasledujúce po ňom budem asi úplne mimo dosah internetu, tak som si povedala, že aj šestnásty január bude dobrý. Tento dátum tiež podporuje zmysel textu, hoci nie až tak ako prvý február.
Len tak na okraj, z tohto textu som vychádzala pri písaní svojho maturitného slohu. Vlastne, môj maturitný sloh bol jeho slabším odvarom.
a predsa je zaujimave ako sa vlastnosti z rodicov prenasaju na deti...
a tie deti casto ani nevedia, co je vlastne ukryte za tym "krajanim masa"...
;)
chcela som tym povedat, ze duskov komentar hovori aj za mna :)
muzam zdar!!!