Najnovšie komentáre
hm... veľmi rada som Ťa povzbudila...jedna vec ma trochu prekvapila-dala si si urobiť recenzie? u odborníkov? Myslela som, že svoje romány píšeš pre nás- "laikov" aby si nám priblížila svet astronómie a iných vied- presne tak ako si to sama napísala. Hodnotili Tvoje diela teda odborníci z astrómie, či odborníci sci-fi románopisci? Pretože vedec by Tvoje dielo mohol ohodnotiť oveľa kritickejšie ako vedec-polovedec-spisovateľ, ktorý sa upriami na dej príbehu a dané detaily skúma do takej miery, aby hlavne zaujali čitateľa, ktorý sa do daného okamihu s takou tematikou nestretol, alebo ju má naštudovanú len do istej miery... (Tak a idem to po sebe prečítať či tomu sama rozumiem!! :D ) to je len taká moja skromná, romantická predstava o tom, ako sa asi píšu recenzie, a čo sa vlastne v dielach má hodnotiť :)
Ale tak to nie...už len jedna časť?škoda... Celkom dobrý námet je to...hm...tak v sedemnástich? pekne...ja som počas nudných hodín kreslila, na to, aby som si takto vymyslela príbeh som nemala kľud :)
tak teda muze zdar!!!
Som Ti veľmi vďačná za tento povzbudivý komentár. Nuž, O Soyrane je všetko vymyslené, vrátanie mien a názvov, proste úplne všetko... napadalo ma to absolútne samo, spontánne, pri vymýšľaní príbehu. Jedine materská hviezda Soyrany je naozajstná, no neviem, či má skutočne planéty. Pritom, ako som už spomínala, Soyrana zďaleka nie je mojou najpremyslenejšou vymyslenou planétou.
Už bude ale len jedna časť - posledná (hoci som chcela písať ešte dlhé voľné pokračovanie, také dlhé, že by z toho bol možno aj román, ale nedomysela som ho a napokon som od toho upustila). A toto som mimochodom písala v sedemnástich. :-)
Lichotí mi, že moje diela považuješ za precízne. Vždy sa snažím písať tak, aby moje diela dvíhali zo stoličky podľa možností čo najmenšie množstvá odborníkov na danú problematiku. Lenže aj to malé množstvo recenzií, ktoré som si dala u odborníkov urobiť na isté moje dielo dopadli... ehm, no... jednoducho dosť zle, takže ešte musím na sebe veľa pracovať. :-) Zároveň sa snažím takouto nenásilnou formou vzbudiť u čitateľov záujem o astronómiu, prípadne iné vedy (lebo veda je fakt super a myslím si, že by mala užšie spolupracovať s umením, než je to doteraz). Nie je to odo mňa žiadna obeť - mňa to baví a strašne. Vždy, keď sa nadchnem pre nejakú fiktívnu planétu, vymýšľam o nej kopec detailov (naposledy to bola tuším systematika a latinské názvy pre mimozemské rastliny). Najčastejšie som to vymýšľala cez nudné hodiny na strednej škole. :-)
hahahaha...no vraj profesionalna spisovatelka...i wish :) ale dakujem kamik za komentar, som rada, ze mas z toho taky pocit :) ntmk!
Už by sa asi hodilo, aby som napísala viac ako len- páči sa mi to!, pretože to nemusí stačiť. Páči sa mi kompletný obraz, akým si vytvorila Soyranu, spôsob života tam...hoci každý vytvára prostredie, do ktorého vkladá dej, myslím si, že Ty si pri tvorbe Soyrany myslela "na všetko". Teda, mám z toho taký pocit :) Čo sa týka deja, tak je veľmi zaujímavý. Veľmi ma prekvapil zvrat, ktorý spôsobila Charlotte a som zvedavá, či sa jej to nakoniec podarí a či zachová Soyranu "čistou". Názvy, ktoré si použila, mená osôb, planéty a jej mesiace, vychádzala si z niečoho, alebo sú Tvoje vlastné?
No ako tak spätne čítam svoj koment, tak zisťujem, že som aj tak vlastne napísala len to, že sa mi to páči :) podľa môjho skromného názoru píšeš veľmi dobre, a keď vezmem do úvahy precíznosť, mala by som napísať, že píšeš výborne na to, že máš len dvadsaťdva(či možno pomaly -tri)! No a si baba!
Nehovorím, že nijaké iné dievča nepíše sci-fi, no so žiadnou som sa nestretla(nie že by som sa stretla s Tebou ;) ), ani nehovorím, že nikto iný sa svojim dielam tak precízne nevenuje(aj keď si myslím, že nikto iný sa svojim dielam tak precízne nevenuje-myslím tým samozrejme učňov cechu spisovateľského ).
Takže asi toľko...Každopádne sa teším na ďalšiu časť.
Nech ťa múza kope!!!
Musím sa priznať, že táto hať je aj pre mňa čierna mora už od čias, keď som zamlada prvýkrát splavoval dolný Hron a vedúci splavu nám rozprával historku, ako na vlastné oči videl ako sa tam jeden vodák prehodil a vyplával pod haťou s vnútornosťami v rukách. Údajne sa tam nachádzajú rôzne kusy železa, dokonca vraj aj protitankové zátarasy, a preto nám nikdy nedovolil túto hať splaviť. Jedno leto sa vyskytli podobné podmienky ako popisuješ, že hať sa dala splaviť vľavo, kadiaľ sa bežne koníčkuje. Po dôkladnom prezretí sme sa teda rozhodli, že ju splavíme ľavým kanálom. Nasmeroval som kanoe smerom k hati a nechali sme sa voľne unášať až k miestu, kde bolo treba začať pádlovať, aby sme mohli odbočiť . Vtom však môj háčik, zrejme zo strachu pred blížiacou sa hučiacou vodou, úplne zmeravel a nebol schopný absolútne žiadneho pohybu. Ja som sa márne snažil pádlovať, podarilo sa mi akurát len otočiť kanoe proti prúdu, ktorý bol však silnejší ako ja a začal nás ťahať zadnou časťou k hati. Našťastie sa háčik v poslednom okamžiku spamätal (aj vďaka hurónskemu kriku, ktorý som naňho spustil ja , ale aj ostatní vodáci z brehu) a začal mi pomáhať s pádlovaním. Naozaj len o vlások sme unikli tomu, aby nás prúd nestiahol zadnou časťou na hať. Priznám sa, že takýchto adrenalínových zážitkov, keď som musel siahnuť až na dno svojich síl, som v o svojom živote veľa nezažil.
Vlani sme tento úsek splavovali začiatkom mája a hladina bola ešte dosť vysoká. Tiež sme sa dlho nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Keby sa hať dala bez problémov preniesť po brehu, určite by sme to urobili. Jeden z nás sa rozhodol pre koníčkovanie, ale ako sa nám neskôr priznal, nebola to správna voľba. Vraj mu išlo doslova o život, keď musel preliezať ponad popadané stromy a "brodiť" sa po prsia v silnom prúde pomedzi skaly, pričom sa ho čln snažil neustále stiahnuť za sebou. Ostatní sme sa rozhodli, že zrejme najmenej nebezpečné bude proste túto hať splaviť, a tak sme aj urobili. Vyhliadli sme si jeden z najsplavnejšie vyzerajúcich jazykov a hoci so zimomriavkami na chrbte, očami odtláčajúc sa od hrozivo vyzerajúcih panelov pri brehu, z ktorých trčali železné roksory sťa zuby žraloka (hronského), ktorý číha na svoju korisť s otvorenou tlamou čakajúc, kým mu korisť sama nevpláva do jeho útrob, sme túto hať bez ujmy na zdraví a majetku šťastne splavili.
Nuž, v skutočnosti chcem, aby bol záber mojich čitateľov čo najširší (kto by nechcel :-)). Teda aj laici, ale aj, prípadne, ľudia, čo sa tomu rozumejú - a u tých druhých by som chcela, aby ich moje diela neprivádzali do mdlôb. Tak napríklad ja skoro vôbec nečítam knihy so sci-fi tematikou ani nepozerávam také filmy, lebo dostávam záchvaty z toho, s akými fyzikálno-technickými hovadinami sa v nich stretávam. Pritom, podľa mňa je to na škodu, lebo skutočná veda vôbec nie je nudná - realita je dokonca aspoň podľa mňa zábavnejšia než len bohapusté výmysly. Nehovoriac o tom, že z príbehov založených na realite sa dá aj všeličo naučiť.
Samozrejme, nerátam s tým, že s mojimi knihami budú spokojní aj vyštudovaní odborníci. Môj cieľ je skromnejší - zaujať ľudí, ktorí tématiku ovládajú iba trochu laikov. Recenziu som si dala urobiť zatiaľ len u jediného románu - Osem hviezd Veľkého voza, v obore kozmonautika, nuž a po jej nie príliš slávnom výsledku veľmi pochybujem, či si ešte dám urobiť nejakú ďalšiu... :-) No a tí odborníci neboli spisovatelia, teda jeden bol, ale nie sci-fi, lež populárno-náučných kníh... a u tohto to dopadlo najhoršie, čo sa mi zdá trochu čudné. Od spisovateľa som čakala viac zhovievavosti tak ako píšeš. Ale pravda bola opačná, nespisovatelia boli ku mne zhovievavejší.
Inak, aj ja osm si cez hodiny kreslievala... a inokedy zase vymýšľala detaily k príbehom... my sme tých nudných hodín totiž mávali strašne veľa, tak som stíhala oboje. :-)