Najnovšie komentáre
Aj tak je najlepšie byť tzv. porcelánom. Porcelán je človek, ktorý sedí (leží) v strede kanoe a namiesto pádla má v jednej ruke pivo a v druhej cigaru.
prave naopak, preco by nemal byt namieste? nikto nepovedal, ze je lahke napisat knihu a su ludia, co radi pisu a o vydavani snivaju a snivaju a snivaju... no a ako spomenula adhara, casto idu svojmu okoliu so svojimi snami na nervy ;) nestaci kracat s hlavou v oblakoch ale treba sa pozriet na vlastnu tvorbu aj z tej druhej strany. ci to ma vlastne sancu. ak ste tak dobry, ze vase rukopisy hodnotia na vybornu a vydaju vam vsetko co si zazelate, tak ste to ani nemali citat, ocividne vase zaciatky boli ine. co potom poviete na adminov prispevok v sekcii chcem vydat knihu-ake mam moznosti? jeho uvod je v podobnom duchu ;)
ja si myslim, ze adhara len vyjadrila svoj nazor. ved predsa nikoho nenuti jej nazor brat smrtelne vazne...
hlavou v oblakoch ale nohami pevne na zemi!!!
Ako zostať háčikom...
Ak sa raz dostanete na vodu s niekým, kto je o niečo starší a niečo skúsenejší ako vy /akože už bol na vode/, automaticky si sadáte do kanoe tak, že skúsenejší ide dozadu a vy sa stávate háčikom. Skúsenejšiemu je buď jasné, že napádlujete sa vy alebo mu jednoducho vyhovuje pozorovať prírodu a splývať so všehomírom spoza vášho profilu. Ak sa vám to ako háčikovi zapáči nielen preto, že sa ako prvý vrháte do vôd a ako prvý máte dotyk s perejkami, ako prvý môžete zavetriť nebezpečenstvo, lebo môžete s prehľadom čítať vodu /ako prvý máte možnosť pre pekné fotky/, ale predovšetkým preto, že si to všetko môžete užiť, lebo máte spoľah na zadáka, ktorý presne vie, kedy a ako natočiť list, vie v správnu chvíľu správne zabrať pádlom a vie správne usmerniť vaše nerozvážnosti, lebo zasa inokedy vy usmerňujete tie jeho, tak ste háčikom na celý život. Ale zdôrazňujem, musíte mať istotu v zadákovi ako ja. Píšem to preto, lebo mu ďakujem, že môžem spoznávať vodný živel, ktorý tiež napĺňa môj život a preto, lebo chcem poďakovať za krásne príbehy spomedzi brehov. Teším sa na ďalšie.
Nuž...začiatok bol fajn, taká pohodička, možno trochu príliš idylické, ale páčilo sa mi to. Potom ten zvrat bol skvelý, vážne som bola nadšená, ako to pokračuje. Koniec sa mi zdal príliš rýchly. A mohol ju aspoň vyzdradiť ten jej manžel. =D
V celku sa mi nápad páčil veľmi, úvod by som skrátila a koniec...Nepáčilo sa mi vysvetlenie s indikátorom, aj keď zase jej úvaha o tom, že o indikátore nič nevedia, bola výborná.
Takže presne neviem, čo vlastne chcem povedať. %D Už budem radšej ticho. =))
Áno, nech si každý robí čo chce, nech si Adhara píše čo chce. Nemusíš ju ľutovať, toto bolo vyžiadané.
Ja som hovorila, že to príde! :-) Hovorila som to priamo tu: http://www.enigma.sk/weblogy/psychoska84/kope-vas-muza/kde-je-moja-muza#comment-6408
K tomu, že jedna scéna nerobí knihu sa v návode ešte dostanem. Bude tomu venovaná veľká stať v tretej časti návodu s názvom 3. Nobody says it was easy....
Som vlastne nadšená z toho, čo píšeš, lebo takto to malo presne vyznieť, teda ten začiatok. Pohoda, idyla, všetko je skvelé a do toho bum - nečakaný zločin. Ten koniec, nuž - cítila som, že to má byť presne takto, hoci ani mne ako čitateľovi by asi nebol pochuti. Tak ešte raz ďakujem a dúfam, že si raz prečítam niečo od Teba.