Najnovšie komentáre

Ďakujem Deniiii! :) aj ty sa ozvi, chýbaš nám tu :))

parada...mam rada Tvoj styl...velmi dobre spracovane....naozaj...pripajam sa a snimam kalap :)

 

Predovšetkým, ďakujem za vľúdne komentáre, kde konečne sú plusy a mínusy. Naozaj nie som zo Slovenska, ale dúfam že ten fakt neovplyvni Vaše hodnotenie mojich príspevkov v budúcnosti. Ak nikto mi neukáže moje chyby - ja sama si ich nevšimnem. 

Naozaj sa bojím staroby. Vyzerá to tak,že som staršia ako väčšina z Vás, zrejme aj preto častejšie nad tým uvažujem. Keď som bola na začiatku svojej životnej púte,predstavovala som si život ako obrovskú budovu s dlhými chodbami a nekonečným radom dverí. A ja že môžem otvoriť hocijaké dvere a vojsť. Ak sa mi za tými dverami nebude dariť-nevadí, pôjdem a otvorím si ďalšie a ďalšie! Lenže po čase som zistila, že už nie všetky dvere sa dáju otvoriť. Niektoré už sa pre mňa zabuchli navždy. A rokmi tých zabuchnutých NAVŽDY dverí pribúda. Otvorených je čoraz menej. Neviem či chápete, o čom  hovorím, ale občas ma chytí  záchvat klaustrofóbii: čo ak sa zabuchnú aj posledné dvere? Šedivých vlasov sa  nebojím. Myslím si že  to mi vďaka mojej genetickej výbave  nehrozí.

Ja by som možno len tak v krátkosti nadviazala na Zitu z tej morálnej stránky...

Správne postrehla, že sa asi veľmi bojíš staroby. Z tvojho textu to dýcha za každou zákrutou. Zaujalo ma to... z čoho konkrétne máš strach? zo šedín? alebo z reumy? posledná veta bola napísaná v zmysle, že obdivuješ tú starú ženu, pretože sa vzoprela starobe, čo by si ty nedokázala - teda taký máš pocit. Smiem sa spýtať prečo? :-o

Ja som ešte nad starobou vlastne nerozmýšľala :D viem, že o pár rokov, porodím dieťa a potom ďalšie a potom možno ešte tri, stučniem, popraskám, zošúverím sa, zmenším, aj keď som už dosť malá, ale príde mi to ľudské... a snáď budem mať po boku človeka, ktorý nebude chudák a nebude mu to vadiť :D ;)

Prečítala som a rozmýšľala som, čo ti napíšem. Asi pravdu :D, že to vieš aj lepšie... /som o tom presvedčená/

Mimochodom, minule sme sa bavili o tom, že ty nie si zo slovenska... mám pravdu, alebo som to zase raz zle pochopila? Tvoje skloňovanie tomu nasvedčuje. Ale chcela som tým povedať, len toľko, že pokiaľ si naozaj "cudzinka", snažiaca sa písať týmto dopleteným jazykom, ktorý je krásny, ale parádne ťažký, vyslovujem ti veľký obdiv za to, že si sa do niečoho takého pustila :) to je za prvé.

Za druhé... neviem, či bude moje hodnotenie objektívne, pretože ja úvahy veľmi nemusím, ty ale zrejme rada uvažuješ, lebo ako som si všimla, je to gro tvojej tvorby. Nejdem sa vyjadrovať k textu, pretože celá myšlienka mi príde slabá a to, mám pocit, stačí. Viac netreba.

Radšej ti poviem to, čo sa mi páčilo :)

Gombička :) krásne prirovnanie.

To, že starí ľudia občas vyzerajú medzi nami cudzo a nemiestne, čo je veľká pravda. Ale je to preto, že ich sami takých robíme. /nie všetci, skôr tá drzá šestina mladej generácie)

a ďalej - "prívetivým úsmevom pre každého a nikoho konkrétne", aj super sformulovaná veta, aj super myšlienka.

Mimochodom, prečo sa tak bojíš staroby? máš pocit že na teba budú nazerať inak? to budú, ale len hlupáci. Všetci raz zostarneme, ale na každom období života je niečo krásne. som o tom presvedčená...

 

 

Spanilý Ogrgeň :D neviem čo ti povedať na tú krátku prózu :D možno je to pravda a možno nie, ale z mojej skúsenosti je kratšia próza ťažšia na písanie, ako tá dlhšia, pretože tam musíš vysoliť pointu hneď :)

možno ako pre koho.

ale čo sa Madžika týka, tak som len tak premýšľala, že by som možno... ale fakt len možno z toho spravila niečo dlhšie :D uvidím, v súčasnosti nemám skoro na nič čas... :-/

Talentom sa v krátkej próze nemrhá, talent sa v krátkej próze obrusuje.

vážne niektorí môžu prepísať aj bloček z Jednoty a bude sa to dobre čítať.  

talent tu je veľký, len či sa ním v krátkej próze nemrhá nadarmo. 

ale kalap dolu v každom prípade. 

 

PS: ale si ma všímať nemusíte ja som len taký ogrgeň

to znamená, velice děkuji :D:D:D 

vážim si, dík ešte raz ;)