No, asi som deformovaná tými Tvojimi príspevkami o psychopatovi. Potom mi takéto veci naháňajú husiu kožu. Inak, musíš mať dobrú múzu :)

Nie je v tom nič zlé iba nenásytnosť. A zámená preto, lebo je to tak osobnejšie, také adresnejšie a úctivejšie.

Akože.... tým posledným veršom si to fakt zabil. Celé sa mi to veľmi páči, je to pekne napísané, príjemne zrýmované, obsahovo teplé a výrečné... ale ten posledný verš... brrrr. Pre mňa si to ním zabil. Inak, prečo sú osobné zámená veľkým?

Myslím, že mám predstavu. Vďaka za objasnenie :)

Hah inak myslím, že mi napadlo, či tým niekým nemyslíš práve Boha. Ale neuzavrela som to, či áno alebo nie. Sranda, aj môj posledný príspevok bol venovaný práve Jemu. Vlastne báseň vôbec prvýkrát. Asi ani z Tvojho ani z môjho príspevku to nebolo jednoznačne jasné. Čo mi vôbec neprekáža. :D Človek nemusí úplne vždy pochopiť, niekedy stačí pocit, ktorý zanechá.

Ďakujem za komenty. 

to vyliahnuté vajce? viem že produktom vyliahnutého vajca je kurča. ale tu šlo o vnútro. vyliahnutie bola metafora k tomu, že z môjho vnútra niečo odišlo, je prázdne. škrupina popukala a pohár pretiekol. vyliahnutie bolo symbolom niečoho odchádzajúceho, ale zároveň znovuzrodenia, ktoré prichádza po tom, ako niečo odíde, ak rozumieš :) ak nie tak nevadí :) súhlasím, že je to náročné. v podstate ide o úvahu. o ľuďoch. posledná veta to myslím zakončuje celkom v pohode :) ďakujem za prečítanie, aj keď to bolo náročné :) a za komenty :) obidvom.

Alebo takto. je to úvaha o Bohu a ľuďoch :) možno to tak bude jasnejšie ;)

Obšírnejšie komentáre sem píšem aj kvôli návštevníkom, ktorí na Dunaji neboli - napr. v Čechách je dosť vodákov, ktorí splavili množstvo riek, no Dunaj je pre nich neznáma rieka. Pretože splav tohto veľtoku sa dosť líši od Sázavy či Vltavy, snažím sa im trochu priblížiť, čo ich čaká, ak sa vyberú po prvýkrát na Dunaj.

Íha, vďaka za vyčerpávajúce vysvetlenie. Som vyčerpaná, idem spať :D (Kecám :), ale aj tak idem spať :))

Och, márnosť, ten ohník nemá chyby! Perfektná fotka :)

Vďaka za koment k ešte nedokončenému veľdielu. Nestáva sa mi to často.

Na Dunaji sa nevyskytujú pereje v podobe, ako ich poznáš napr. z Hrona - Dunaj je veľtok so silným prúdom a množstvom vody (sú tam skôr tzv. tanierové víry, zv. aj karfioly, vyvierajúce zospodu nad hladinu, ktoré sa tvoria nad nerovným dnom, najmä nad plytčinami - dajú sa však včas detekovať podľa bójí, vyznačujúcich plavebnú dráhu veľkých lodí: skrátka nejdeme do priestoru medzi bóju a breh, najmä ak tam "vrie" voda). Nebezpečné sú tiež víry okolo prehrádzok vybiehajúcich z brehov, tie s rešpektom obchádzame. S vírmi by si katamaran poradil lepšie ako izolované kanoe, je stabilný.

Katamaran na Dunaji sa považuje za vhodné plavidlo najmä z hľadiska stability, trochu horšie sa s ním manévruje, ale ak sú vzadu dvaja zohratí kormidelníci, nie je problém.

Na Dunaji sú problémom vlny.

Na širšom koryte (napr. v Bulharsku má rieka šírku aj 3 km) dokáže vietor narobiť nebezpečné vlny. Zažili sme to aj na našom Dunaji, keď sme sa kvôli vlnám báli traverzovať ústie prívodného gabčíkovského kanála, a na 24 hodín sme  zakotvili v Hamuliakove. Ak sú vlny vysoké, tvoria sa na nich biele čiapočky a najmä ak vietor fúka zboku, treba uvažovať nad prerušením plavby. Dopraviť prevrátenú loď zo stredu rieky na breh vzdialený aj pol kilometra v silnom prúde a vlnách nie je nijaká zábava. Ale aj prevrátiť sa pri brehu, pri ktorom sú zakotvené lode priviazané lanami.

Vlny spôsobujú aj lode plávajúce okolo či naproti našich krehkých lodičiek. Veľké lode robia vysoké dlhé vlny, ktoré väčšinou vnímame ako príležitosť zadarmo sa pohojdať. V poslednom čase vzrastá počet súkromných rýchlych motorových člnov - cez víkend sa  najmä vo Viedni či Budapešti doslova vyroja. Robia krátke vysoké vlny, ktoré môžu kanoe prevrátiť. Strašne to otravuje, lebo sa musíš neustále stavať na ne kolmo.

Katamaranu hrozí iba to, že vlna trochu prešplechne dovnútra niektorej z lodí. Riešením je, upevniť lode od seba ďalej dvomi tyčami a priestor medzi nimi zakryť drevenou plochou, na ktorej sa dá i sedieť. To je pravý katamaran - Chrobák, ako konštruktér plavidla na fotke ešte do tohto štádia nedospel.

Keď je príjemné počasie, splavovať Dunaj je pohoda, často vodáci aj kilometre súlodia (nie, nie je to preklep). S príjemného dolce far niente ich preberie obyčajne až výkrik. "Loď"! alebo "Bója"! - to sa rozpŕchnu a každý sa potom stará len o seba.

Vodná turistika je však dosť nepohodlná, lepšie je zaplatiť si kajutu vo veľkej krásnej lodi a kochať sa z hornej paluby výhľadom na brehy ... more, čajky, exotika ... ležíš na lehátku pri modrom bazéne, čašníci roznášajú šampanské a homáre s olivami, privieraš oči pred prudkým slnkom, v ktorom žiari nápis Costa Concordia...

Viem, že to ešte nie je hotové, ale tie fotky sú super. Teda niežeby som nemala rada zimu alebo jar, akosi som dospela do štádia, keď v každom ročnom období nachádzam niečo krásne, ale toto až tak zahreje na srdci :)

Inak... ísť na tých spojených kajakoch (či aký druh loďky to je, pardon, ja zelenáč :)) by som asi mala bobky. Hlavne na perejách (čerejách :)). Ešte na veľkej pokojnej vode možno. Ale neviem, aj tak mi to navodzuje taký trochu blbý pocit... :)

Hm... tak toto je dosť náročný text. Čítala som to niekoľkokrát, a aj tak si nie som istá, či chápem.

Jedno ale určite nechápem. To vyliahnuté vajce. Ako môže vyliahnuté vajce vytiecť na rošt? Ak vytečie, potom nie je vyliahnuté, lebo produktom vyliahnutia je kurča - a to je tuhé... či? Nechcem vyrývať, len tomu nerozumiem.