Tú jednu hviezdičku som si tam dal ja :).

A ďakujem za milé slová.

Nooo... neviem, ktorá "dobrá duša" Ti tam dala tú jednu hviezdičku (koniec - koncov kašľať na ne, ale trochu ma to pobúrilo), ale toto je perfektné. Pre mňa veľmi emocionálne, hlboké a v podstate i pravdivé. A posledný odstavec úplne najlepší. Teda až na tú poslednú vetu... tá mi tam až tak nesedí.

Ach, toľký kus nostalgie v taký nádherný slnečný deň...

Hmmmm... tie prvé tri odstavce som prečítala.. a nič. Prosto nejako sa ma to nedotklo. Niežeby boli zlé, ale prosto mňa nejako nezasiahli (čo nie je žiadna katastrofa, každý vnímame veci inak, každé ho môže zasiahnuť niečo iné iným spôsobom).... No a potom prišiel ten štvrtý. Perfektný. Fakt. Úplne. "Kedysi som príliš milovala. A dnes príliš milujem Kedysi." Akože klobúk dole, toto ma dostalo... :) Vnímala som aj farbu všetkých kvetov. Ponorila som sa do lúky medzi tú záplavu... Fakt super :)

A prečo? A načo? A kam? A čo to znamená? a kam kráčame? A ako? A čo sa to vlastne deje preboha

Palec hore hovorí za všetko ;)

to nevadí, prúdy myšlienok sú skvelé. áno, pripadalo mi to ako rande karmických dvojčiat :D a prečo mi to vyrazilo dych, to by som ti už musela napísať súkromne :D ale mám z toho pozitívne, pocity :) veľmi pozitívne.

Či si uvedomujem, čo som napísala? :) u mňa to býva vačšinou prúd myšlienok...snažila soms a nadobudnúť dojem, že pôjde o rande. Tým, že som ti vyrazila dych a nechala ťa v pomykove, je dobré alebo zlé? Podľa mňa krídla boli, ale nech už si ich každý dopasuje ako chce..:)

Pozerám, že si sa s tým už pohrala. :) Prvý odstavec určite lepšie. :) Aj keď ten záver mi príde ešte vždy trochu rozpačitý :D (prepáč :)). Ale však my máme čas. Nie sme veľkí autori. :) (A kritiku nemyslím v zlom a určite tiež nevystupujem ako hotová autorka :))

najprv som myslela, že zažijem príjemné čítanie. potom si mi vyrazila dych a potom si ma nechala v pomykove!

neviem čo mám dnes za náladu, ale toto dielo som pochopila dokonale až na poslednú vetu. neviem. nechcem sa nič pýtať, lebo si chcem z toho odniesť svoj vlastný dojem a je to vlastne úplne jedno, či tie krídla boli ozajstné, alebo metaforické. pre mňa boli.

teraz rozmýšľam nad tým, či si uvedomuješ čo si napísala, alebo či si to napísala iba tak :D palec hore u mňa. 

V poho. Ako ja tiež nie som nejaký renomovaný autor alebo čo. Tiež som len amatér a môžem ťažiť len z vlastných plytkých skúseností a kritiky druhých. Ale tak prečo si navzájom takto nepomôcť.

Aj som rozmýšľala, či vôbec komentovať, lebo v poslednej dobe mám pocit, že tu skoro nik iný nekomentuje a ja nerada vyzerám ako nejaká "všade bola, všetko videla a všetko vie". Akurát, že z vlastných skúseností viem, ako som aj ja čakala na komentáre, keď som tu začínala. Človek chce poznať názor niekoho druhého na svoje "dielko". Však aj to je jeden z dôvodov, prečo to sem vešiame... či? Môže nás to posunúť dopredu. Alebo neviem, možno sú tu aj ľudia, ktorým stačí čistý pocit, že to sem hodili a dakto si to prečíta a je im jedno, či sa k tomu vyjadrí alebo nie. Neviem.

Ďakujem za komentár. Vždy sa pasujem s chaotickosťou textu :/ Mojím hlavným cieľom je čitateľa zaujať, vniesť ho do deja a pripraviť myšlienku textu tak, aby z neho sálala..:) Nad opisom ešte popracujem častejším písaním, na časy si taktiež budem dávať väčší pozor...:)