Emocionalita a náboj sú zložité veci. Cením si, že mi chceš pomôcť, aj tieto, ak to tak môžem nazvať, funfiction, ale tvoje podania zase nevzbudzujú emócie vo mne. Výkričníky, rumádzganie, slová hrôza a hnev... to  mňa nie je kľúč. U niekoho možno je, to mu neberiem, ale podľa mňa je prvoradé, aby sa s textom stotožnil autor. Ak už autor nemá svojho hrdinu rád, kto potom? Nie vždy je, pravda, láska k postave autorským zámerom. Napríklad v poviedke Pravidlá hry, ktorú tu mám tiež vyvesenú, som sa snažila vytvoriť postavy čitateľovi nesympatické vrátane hlaného hrdinu.

Každopádne, tieto diskusie o sympatickosti ma podnietili k písaniu úvahy, v ktorej sa snažím objasniť, čo je - aspoň pre mňa - kľúčom k sympatickej postave. Čoskoro ju tu môžete čakať. 

Čudujem sa, že známa nevyčítala Alite to, že nosí skafander a pracuje v atómovej elektrárni. :-D Prepáč, ale také absurdné mi pripadajú výčitky ako chýbanie materskej lásky, ľahostajnosť voči dieťaťu, posadutosť peniazmi či hrnutie sa do bordelu... Viem, že si len prostredník, tak to nejdem nijako rozoberať. Škoda, že si s ňou nemôžem pohovoriť priamo, lebo to, ako môže čitateľ prehliadnuť niečo jasne a zjavne napísané, je pre mňa jedna z najväčších záhad. A žiaľ, nie ojedinelý jav.

Flegmatik? Zdanie často klame. :-)

Sympatickosť ako módny trend? To už rovno môžeš považovať za módny trend mať v texte písmenká. :-) Podľa mňa je vzťah k postavám alfou a omegou každého textu. Je ale aj zopár takých diel, čo pracujú s hlavným hrdinom záporňákom. Väčšnou je ale aj ten záporňák nejakým spôsobom sympatický, a ak nie, tak sa čitateľ aspoň teší a dúfa, že ho postihne niečo strašné. Väčšina ľudí ale asi radšej drží palce klaďasovi než sa chce pomstiť záporňákovi. Najhoršia je ľahostajnosť.

Ak vodákovi odplávu cennejšie veci, ako pádlo, vesta, vetrovka,... zvykneme rýchlo vyliezť na ten breh, popri ktorom bude rieka tiecť v najbližšej zákrute vonkajším oblúkom. Tam sa obyčajne veci zachytia, pretože prúdnica ide k brehu. Lenivejší nebežia po brehu, ale rýchlo vylejú vodu a pádlujú pri brehu k najbližšej vonkajšej zákrute s kríkmi - kde obyčajne veci nájdu. Ale stalo sa nám, že sme pádlo dohonili až po piatich kilometroch.

:-)
Tiež som nechápal, prečo tam ľudia vešajú topánky... už je to jasné.
Tá perej má na svedomí dosť prevrhnutí.
Dôvod je asi, že ľudia si myslia, že sú v cieli a znížia pozornosť.
Voľakedy sa pristávalo nižšie, priamo v pereji - človek si mohol počkať na pekný záber, ako sa niekto prevrhne.

dovolim si zu pridat nazor znamej. s jej suhlasom. mne pomaha po emocionalnej stranke textu. Je vlastne v rovnakej zivotnej situacii ako Alita, takze o to viac ma to zaujalo. Nie je ziadny vzdelanec, co sa literatury tyka.

Zaujalo ju to neskôr, začiatok sa jej nepáčil. Pochvalila ze ju to drzalo do konca až(bolo to pútavé). Štýl sa jej páčil i dielo ako celok.

Chybali jej tam emocie hlavne materinska laska a sucit, ale celkove ze to bolo chladne, strohe. u nej to vsak vyvolalo protichodne pocity - na jednej strane jej  Ality bolo luto, ale na druhej strane jej konanie posudila ako sebecke, posadnute peniazmi, lahostajnost voci dietatu, hrr brr do bordelu.

Takisto dej jej na europsky stredovek nepasoval. Zasmial som sa ked Zusnine obrady oznacila za indianske(tipujem ze woo-doo), videla v nich cisto potrat. Alita sa podla jej slov sama sebu kruto potrestala, ten trest co si privolala(vzdanim sa oboch deti) bol pre nu horsim trestom ako samotny utek muza.

ale mne pripadas ako flegmatik, ze by s tebou nepohla ani atomova bomba :-)

teraz važne. nie je "honba za sympatickostou" tiez z dalsich modnych trendov? ale necham si ten konentar k tvojej uvahe. 

proste nejde o sposob ako to dosiahnes. Ide skor o to vyburcovat citatela z polospanku(sorry za uprimnost). mozno pubertiak(alebo uz ani ten) ma urcitu latku co ho dostane do napatia. my stari harcovnici(myslim nas ako citatelov) mame latku napatia posunutu vyssie, takze uz tie citatelske skusenosti nam pomahaju sa flegmaticky preniest dielom. 

Na vodu sa zanevrieť nechystám, aj toto leto pôjdem ešte na jeden splav. Aspoň máme na čo spomínať. Mrzia ma len tie materiálne škody, ale beriem to ako poučenie, že bez barelu priviazaného o čln už na vodu nejdem.

 Aj "cvaknutie sa" ku splavu patrí. Kto sa občas "necvakne" jazdí pod svoje limity. Ber to ako ďalšiu skúsenosť, nie ako dôvod zanevrieť na vodu. Pekné ďalšie splavy, hoci aj s občasným "cvaknutím".

zameral som sa na emocionalnost uvodu. Tebe chyba ten naboj(bavili sme sa v maili).  Aj pri tom uteku je malo napatia-mozno som zvyknutý na tento druh napatia, podvedome človek vie že nezomrie tak sa až tak neboji o Alitu. Vzhladom na vztah k Alite by mi to bolo jedno.

Predkladam niečo emocionalne ladene, po skusenosti so Zerou(a jej Spinavou) si myslim, že by si mala Alitu nejako emocionalne vytrhnuť a postupne(nielen sebaľútosťou) ju vpratať k tým pozitívnym emociam.(Alita nesmie zomrieť, bolo by mi jej ľúto/doprajem jej šťastie):

"Kde je tá žena?" škrekľavý hlas takmer zhrbenej a vekom zošuverenej stareny naplnil ohňom vyhriatú izbu.Alita sa čudovala. Myah sa správala ku nej úctivo, ale tón, ktorým rozprávala starena ju ponižoval. Rozcuchané vlasy vekom sfarbené po popolavej farby jej dodávali hrôzostrašný výraz.  Kto bola tá striga, že ju Myah musela zavolať? Každú ženu takto prezerali, alebo bola taká škaredá, že hentá ježibaba ju chcela za učnicu? Nie, žiadne čary ona nechce robiť. Ako sa Alita prestrašene pozerala po tých dvoch, zrak jej padol na okno. Krava stála na trhu, kupec ju potľapkával po chrbte. Áno, aj ona tu teraz stojí ako krava. Chudobná! Ponížená! Zradená mužom!  Nevedela, či sa má hnevať, či plakať. Osud sa s ňou pohrával a ona prehrala pár kôl po sebe. Akoby osudu nestačil, že jej zobral muža, ale postupne ju oberal aj o možnosti sa zachrániť. Prečo?Žiadalo sa jej skočiť na Zusnu. Chcela ňou triasť. Mala toľko otázok. Vari Zusna všetkým počarovala, aby ju sem dostala? Prečo by to Zusna robila? Ona Zusnu nepoznala. Je Zusna nejakou čarodejkou, ktorá ju našla cez čarovnú guľu? Prečo zrovna ona? Hnev ňou lomcoval ako víchor s vysokými stromami. Možno Zusna je tá neviestka, kúzlami sa zmenila na štíhlu devu, ktorá pobláznila jej muža. Určite. A potom všetkých uriekla, aby jej odmietali pomôcť. Veru. Zusna má s ňou plán. Iste ona čarami omotala sestrinho muža, veď ten nikdy nikomu nepomohol, tak prečo teraz bol ochotný jej zobrať syna? 
... Zusna ju zhodnotí, že môže byť neviestkou.
Myah ju zaviedla do tmavej komôrky. KeĎ Alita počula, že jej kroky sa vzďalujú, tak si sadla a pustila sa plakať. Jej srdce puklo a smútok z nej vytekal ako divoká rieka. Nevedela si odpustiť že takto skončila. Vari za to mohla? Zusna svojou mocou ju zatemnila, aby ju pritiahla k sebe. Nie, to jej nesmie dovoliť, aby ju opantala.