Krásne. naozaj veľmi príjemné a zmysluplné :) nech ťa múza kope aj ďalej :)

Oh! Ďakujem za komentár, veľmi ma potešil. K tomu druhému, eh, tento profil bol robený narýchlo pretože som vôbec netušila že takáto stránka existuje :D a tak som si do profilu niečo rýchlo 'zbúchala' ako sa hovorí.
Ale ďakujem aj tak :)

Toto je celkom fajn príspevok. Slušne spracovaný, neošúchaný... len to „z menom“ v profile si, prosím Ťa, oprav. :-)

ak by som mala svoj názor vyjadriť nejakou populárnou formulkou, povedala by som - not bad :)

 

niektoré veci mi tam prídu trochu nasilu na seba natlačené, ale inak je to v pohode a celkom dobre to pôsobí

a asi som nepochopila názov :)

ďakujem za názor

vedomá som si, že je slabšia leda-bolo od ruky písaná :)

Zaujalo ma to, je tam veľa citu, múdrosti, vtipu a vedomostí. Ďakujem za pekný zážitok.

 

Ďakujem za reakciu. Epilóg bol vlastne zhrnutím jej života. Takým zostručnením všetkého podstatného, čo sa tu rozvláčne dialo v tých 22 kapitolách. :-)

Milá Adhara. Napriek tomu, že som nečítala všetky kapitoly, musím povedať, že záver 22. kapitoly sa mi veľmi páčil. Hlavne v začiatkoch a potom viac tá prvá polovica ako vyšla z tej nemocnice a ako si vykreslila jej pocity, či správanie ostatných voči nej. Viem si to živo predstaviť či pochopiť ako sa cítila. Tá druhá mi už nejako nesedela. Aj epilóg sa mi zdal taký divný. Ibaže keď som sa k tomu opätovne vrátila hlavne k tomu epilógu, tak som si povedala, že to vlastne je dobré tak ako to je! Asi to bolo spôsobené tým, že sa mi zdal akýsi krátky a čumela som na to ako puk a chýbalo mi tam ešte zopár viet, ale skôr to prisudzujem tomu, že to bolo čítané už v takej pozdnej hodine. Takže som vlastne zhodnotila, že ten záver tam taký krátky aj musí byť! Z môjho uhla pohľadu. Takže záver dobrý, všetko dobré.

Klimeux. Mne sa tie tvoje rýmy jednoducho páčia a asi aj vždy páčiť budú! Zrazu noc novými rozmermi voní zvetrané názory delím si dvomi a o závere ani nehovoriac! Ako si to tam pekne zladil s tými odvesnami!

Ak ste presvedčení, že by ste tak v danej situácii nerobili, potom je to asi zlyhanie autora. V knihách, ktoré čítam, sú situácie na sto míľ vzdialené od mojich skúseností a predsa sa viem do postáv vžiť. Nie vždy, samozrejme, ale niekedy áno. A to aj napriek tomu, že knižný svet je pre mňa – bez ohľadu na to, či ide o sci-fi, alebo o vzťahový román – vysoko nereálny. No keď chcem urobiť to isté, čo robia iní autori so mnou – zaviesť čitateľa do sveta, ktorý je z jeho pohľadu vysoko nereálny (a z môjho pohľadu oveľa bližšie k realite než iné knihy) – nejde mi to. Nehovorím, že ma to nemrzí, pretože na zobrazovanie reality som absolvovala ešte dlhší tréning, ako na zobrazovanie fikcie – počty cvičných normostrán, ktoré som zapísala, sa bez akéhokoľvek preháňania merajú na tisícky. Ale nie je to môj hlavný smer, takže sa s tým vyrovnám. Hoci občas napíšem “porazenecký” komentár, v skutočnosti to nevzdávam a popri iných aktivitách skúšam ďalej. Ak nestačia tisícky strán, budú musieť byť desaťtisíce! :-)