Viac o autorovi
som energia, vo vnútri ktorej sa kopia myšlienky a slová, obrazce a scenérie, ktoré dostávam na povrch prostredníctvom mojej poézie
Všetky príspevky od autora
Ako obrovský balvan ničohočo teraz sídli vo mne,keď sama hľadím na neboty plačeš sám po tme,medzi ľuďmi okolo ako vtáci v okne,spievam stebou všetky piesnespievaš ich len o mne. Rukou hladíš moje krídlavlasy, plecia, ja len dýcham,žijem život v ktorom snívam,patrím k vínnym modrým vílam. Láska…
Nekonečná melanchóliaako keď do lesa spadne vtáksmutný, sám, maličký. Trúfalo hľadel a v očiach mal strachteraz tam sedí sám, samučký.Po pláni, na jeseň v obzor sa stallietajúcim kameňom šťastných snov pán, padal kým v maske nestal sa sámkameňom smutným, maličkým.
Niečo mi však bráni!Búri sa a sní!Niečo v mojom tele,tisíc znamenímihoce sa, myká,stráži moje snymne zostáva ibatisíc zranení. Vo svete je pýcha.Vo svete je krik.Plačem, ťažko dýcham,plačem na úsvit.Odraz ťažko vstáva,za noc končia dni,som len cudzia kávavyliata na pni.
Pridať nový komentár