Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Pár chvíľ sme stáli na jednom brehu.V očiach má ticho prvého snehu,čo zohrieva i mrazí.Ja plášť, on kôra nad zemským jadrom.Hlas voňal letným dažďom,čo uistí aj zmarí.V postoji tôň sivých bukov,pod ktorými si doma,aj keď vetvy sú na dotyk vysoko.Taký bol. A okraj zemskej atmosféryvôbec nebol ďaleko…
Slnečné tvary na domoch tvária sa vážne, sivo. Plním si zmysel utorka. Kroky ma znova dovedú, no hlavou bývam mimo. Počúvam svojho proroka: „Že aj keď práve nelietam a mám chuť na čerešne, nemusím zvesiť plecia.“ Všetko má svoje zábaly a v domoch znejú piesne. Rozumiem týmtoveciam.
Na poslednom moste stojím sama v dobrých časoch s výčitkou, že ťa nepočúvam. Nepočúvaj: Nebyť tej, čo je vo mne nehľadela by som na teba zo stehu mojich svetov kde všetko, čo chceš aby som bola si namýšľamvo svojej hluchote ktorú mi hučíš do hlavy ukrivdený apatiou akou k tebe prehováram zo zvyku…
Na poslednom moste stojím sama v dobrých časoch hovoril si mi, že ťa nepočúvam ale keby som tam vo mne nebola ja nedívala by som sa na teba zo stehu mojich svetov všetko čo chceš, aby som bola si namýšľam aj tak som hluchá, tak čo hnevaj sa na mňa koľko chceš ja ti to možno oplácam už som si zvykla…
deň prichádza a kráča vidieť mu len nohy ktoré ťa ne pre kro čia skúšaš sa pohojdať kde nenachádzaš sieť ani stromy iba steny a pritom je dnes obloha tak nízko zimné obočie ťa krčí ako papier letmou ťarchou veľavravných dojmov ktoré voňajú minulosťou a pritom je jar chcem víkend
Za titulnej piesne k filmovému klonu ešte sa necháš stiahnuť viečkami. A poloodkrývať: Cez rameno z kovu dejstvo stokrát prežité zazrieš odvíjať žánrom alternatívy… Preč! – Hlas bez tváre z kabíny pohýna kombajn dnešnej úrody. Triezvo ti kolená v steblách podlomí. S…
vedieť je dobré ešte sme to my ja a ty a ty dobré ráno, dobrý deň tancujme po blate nech pristúpim vám tieň a teraz, po tom stanú sa stopyprázdne naplnené mottom
Klopitá čas na parapet duše, kvapky sa na skle spájajú. Keď nazriem späť, zdvíham tvoj portrét, tvár, mojou túžbou zmáčanú. Tvoj pohľad, úsmev, hru svetla briez i súmrak smrekov šedivý – tie všetky črty zastali. Obraz je vôňa sušených kvetov, ktoré však iní zbierali. Pýtam sa… Pýtam. Nechcem…
Kazeta očných tieňov
zafarbí tiene za očami.
Len nech sa neusadia!
A čierna linka povie,
pokiaľ sa slzy nedostali.
Odrezať detské priania!
Vystrie si ruku, žmúri:
„Ten lak je nevýrazný.“
Odvrátiť treba škandál!
Hádam ho stihne pretrieť,
kým večer nevyrazí.…
Vo vzduchu visia nožnice.
Sedím na cípe schodiska
a hľadím
k dverám pivnice.
Našla som v sebe
kúsok lebky, teraz
jej hľadím do očí.
Byť, či nebyť
spútaný ideou?
- téma dňa v tomto storočí.
Ja nie som osamelý jazdec.
Som iba sama na trati.
Aj tak na…
Pridať nový komentár