Skoré ráno. Pouličným lampám pomaly končila nočná šichta a ju opät čakalo túlalanie sa poloprázdnym mestom. Toľkokrát kráčali spolu touto ulicou, smiali sa a vychutnávali si prítomnosť. Pred očami videla samú seba ako sa so smiechom rozbehla. ,,Mám ťa!´´ takmer cítila na šiji jeho zrýchlený dych keď ju dobehol a chytil do náručia. Opretá  o stenu sa mu zadívala do očí a hrýzla si spodnú peru. Objal ju a priblížil sa k jej perám. ,,Túúúúút, kriste dávaj pozor ženská!´´ z okna auta sa vystrčil nevrlý vodič. Zasnená si vôbec  neuvedomila že kráča stredom cesty a uskočila nabok.    

Ulica vydýchla a onemela. Po jej budovách sa naďalej plazila tma.

Vykročila do stratena.