Zaseknutý v ráne
nasiaknutom myšlienkami.
Tak ako v nostalgii
nekonečný okamih.
Prezieram,
teraz stojac mimo času.
Vedomie,
pohŕda vašimi dogmami.
Ochutnať túžim,
bezbrehé poznanie dokonalosti.
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Jahodové výkaly a vanilkový moč,chudokrvnosť našej zlatej záhrady.Nečinná, na ceste zatúlaná iskra.Priateľ, vyhasli sme už pred rokmi. Našou múzou je smrť.V lákavých výkrikoch vlastného konca,v slnečných lúčoch ospalého dňa.
Zaseknutý v ránenasiaknutom myšlienkami.Tak ako v nostalgiinekonečný okamih. Prezieram,teraz stojac mimo času.Vedomie,pohŕda vašimi dogmami. Ochutnať túžim,bezbrehé poznanie dokonalosti.
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Už viac nechcem cítiť trápenie,
Chcem behať po letných lúkach
A nie kráčať v búrkach,
Cítiť nadšenie.
Bolo by spasenie,
Nežiť už v tých mukách
Prečo by sme mali byť zviazaní v putách
Chcem znovu zbíženie.
Buďme voľní, bežme
Neobzerajme sa späť
Slnko je už na obzore, niet cesty späť…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.
‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek, sprevádzaný po dvoch stranách rovnými…
Na prízemí, v chladnom byte,
býva tvoje druhé ja.
"Vyzúvať sa nemusíte..."
pred dverami do raja.
Nesieš tašku plnú hriechov,
zabudnutých pred svetom.
Až v podkroví, sa pod strechou
smeješ svojim úletom.
Postavíš sa tvárou k oknu,
strhneš ťažké závesy.
Kým sa oči neba dotknú,
Niekto…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Comments
Pridať nový komentár
naplieskané veľké slová bez duše...
má to odkaz i pointu, ale niečo tomu chýba.
Podľa mňa práveže ani nie. Podľa mňa je to sakra skvelé! a máš fajn motto :)
Každý raz príde na to, že treba nemyslieť.
Nech ťa múza kope, píš, píš ďalej, mne osobne sa to páči :) som zvedavá na ďalšie :)
Ja by som teda nerada hodnotila veľkosť slov a ich dušu. To vyjadrenie bolo trochu silné a neadekvátne - podľa mňa. Vlastne ani neviem, kto ten Mikša je, v živote som ho tu nevidela (síce som sa možno len zle pozerala). Vlastne mi tento štýl komentovania k enigme vôbec nesedí. "Nepriniesol" si si nejakého neprajníka odinakiaľ? ;)
Mne sa to zdá celkom fajn. Ok, neurobilo to na mňa nejaký veľký dojem, ale ani nevyvolalo nejakú nechuť či odpor. Akurát možno nerozumiem tomu, prečo bolo aj vedomie oddelené čiarkou.
Určite sa ale nenechaj odradiť tým, že Ťa možno niekto zotrie. Ľudia sú všelijakí, niekedy drsnejší, než by bolo potrebné. Ono je to vždy ťažké ísť s kožou na trh. Chce to kus odvahy. Ale na druhej strane, ak sa tým nenecháš zadupať, môžeš len získať. Spätnú väzbu potrebuje každý, kto to chce niekam "dotiahnuť". Tak len smelo ;)