Keď mesiac výde z úkrytu svojho,
Keď zapadne Slnko za hory,
Rakva, v ktorej telo bez duše je ukryté
Pomaly sa otvára, odhaľuje útroby.
Z nej vychádza netvor bez srdca,
Netvor, ktorý len po krvi túži,
Vydáva sa na lov v noci,
Vyciciavať telá ľudí.
Nocou sa nesie krik a vresk,
Upír sa napája a tíši smäd.
Blíži sa úsvit, upír je preč,
Svitne však noc, vráti sa späť
A ďalej bude uhasínať neznesiteľný smäd.
Nemôžem si pomôcť, ale pri niektorých veršoch som sa riadne smiala :D nie neboj, nie zo zlomyseľnosti, len mi to prišlo také... milé :D
Stráááááášne sa mi páčia verše: (v skratke)
Keď zapadne Slnko za hory,
Rakva
Pomaly sa otvára, odhaľuje útroby.
alebo:
Netvor, ktorý len po krvi túži,
Vyciciava telá ľudí.
Úprimne, tá báseň nie je nič moc, (tým myslím, že príbehy ti idú lepšie) ale niečo ma na nej dostalo :D Ja neviem čo to je! Možno tá jednoduchosť až... naivnosť veršov :) sladké poetické začiatky :D Neviem. Naozaj :) Možno mi to pripomenulo moje vlastné básne - tak spred 4och rokov :)
...
Alebo ten strohý rytmus, vo veršoch:
Nocou sa nesie krik a vresk,
Upír sa napája a tíši smäd.
Blíži sa úsvit, upír je preč,
Svitne však noc, vráti sa späť
...
Celé je to tak nezmyselne milé :)
Pokračuj :) rada si ešte niečo prečítam. Určite, že tu máš chyby, ale načo ti budem radiť, keď básne sú o tom, aby sa písali tak, ako to autor cíti? :)
Tak ahoj zatiaľ :D:D:D
(Stále sa musím aspoň usmievať :D:D:D)
... ja básne veľmi nepíšem a táto... bola len zhoda náhod :D Je ozaj napísaná tak milo a keď som si ju prečítala tak ja osobne som sa musela smiať :D
A som rada, že pobavila :) Som rada, keď sa niekto usmieva na tom čo napíšem. A ďakujem :) (a samozrejme ostávam radšej pri príbehoch, básne píšem len raz za čas :D)
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Časová porucha
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler k dispozícií v kníhkupectvách bux.sk)
Potom, ako bol predposledný prorok z Abrahámovej pokrvnej línie [1], na základe rozsudku rímskeho prefekta Piláta Pontského, popravený na kríži, musela jeho jediná ženská spoločníčka, Mária Magdaléna,…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Comments
Pridať nový komentár
... ja básne veľmi nepíšem a táto... bola len zhoda náhod :D Je ozaj napísaná tak milo a keď som si ju prečítala tak ja osobne som sa musela smiať :D
A som rada, že pobavila :) Som rada, keď sa niekto usmieva na tom čo napíšem. A ďakujem :) (a samozrejme ostávam radšej pri príbehoch, básne píšem len raz za čas :D)