Posledná fáza mojej prípravy na pôrod spočívala v tom, že som konečne nahliadla na posledné stránky kníh pre tehotné. Na stránky, kde sa opisoval priebeh pôrodu. S hrôzou som porovnávala obrázky, na ktorých bolo detailne vidieť rozmery toho, čo vyjde von a toho, kadiaľ to má prejsť. Videlo sa mi to nemožné. Rozhodla som sa, že navštívim kurz prípravy na pôrod. Mala som šťastie. Bola som len na dvoch prednáškach a tie sa týkali práve samotného pôrodu. Sestrička, ktorá kurz viedla sa najprv uistila, či už náhodou nie som po termíne a potom si ma vybrala, že to na mne predvedie, lebo ja už aj tak čoskoro pôjdem. Najprv som predýchavala prvé slabé kontrakcie. To mi išlo. Potom som fučala ako pri silných bolestiach. V pohode. No a potom som si už mala aj skúsiť, ako prebieha posledná fáza pôrodu. Ležala som na chrbte, s pokrčenými nohami. Bradu som pritlačila na prsia, zdvihla som /s jej pomocou, samozrejme/ hornú časť chrbta, zavrela som oči a vtedy sestrička povedala. „Výborne a mali by ste zatlačiť. Ale to teraz prosím vás neskúšajte, lebo mi tu porodíte naozaj." A tak som mala teoreticky zvládnutý pôrod. Tašku som mala zbalenú a telefónne čísla na prípadných ľudí, ktorí by ma mohli odviesť do Bratislavy, keby to už prišlo, som mala uložené v telefóne. Čas sa hrozne vliekol a ja som už veľmi chcela mať všetko za sebou. Začala som mať pochybnosti, či to všetko zvládnem. Akoby som si až teraz uvedomovala, že to čo mám vo vnútri jednoducho už nejako bude musieť vyjsť von. Termín sa pomaly blížil.