Smiech cez slzy je, keď ťa bolí smiech aj plač.

Usmiata tvár z kameňa, po ktorej stekajú slané prúdy,

niečo v tebe verí na zázrak, čaká na návrat,

na liek toho, čo ťa teraz bolí.

Ako to viem? Slzy máš stále,

a snažíš sa smiať pomedzi ne,

záchvevy smiechu sú však príliš malé,

takže tvoj úsmev akosi nevyznie...

... nemá to čaro, aké mal pred tým

a chýba mi čoraz viac a viac,

lebo s ním čosi zmizlo, ako keď nebdiem, ani nespím,

ako veta bez bodky a ja nechcem, aby to bolo tak.

Smiech cez slzy, alebo slzy cez smiech,

to nie je to isté.

Smiech cez slzy je víťaznejší beh,

slzy cez smiech vidiny polomŕtve, hmlisté. 

Hľadám ťa všade, aj tam, aj tam. 

Samu v pochode za lepším časom,

kde zlomená úspech máš,

či uprostred tisíc, kde však aj smútok zhasol,

nik ti nič nedá, ani zo seba nevydáš. 

Teba však niet ani tam, ani tam. 

Nie si tak ani stratená, ani zachránená,

zmietaš sa v boji – ešte veľa ťa mrzí.

Nevyčítaj, neplač, nedávaj mená,

potlač svoj smiech cez slzy.