Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Zdravím všetkých. Chcel by som sa s vami podeliť o jednu úžasnú novinu. Jedna z mojich poviedok sa stala predlohou pre rozhlasovú hru. Bol som dokonca na jej nahrávaní v priestoroch Slovenského rozhlasu a bolo to naozaj úžasné. Vidieť a počuť hercov ako hovoria slová, ktoré som dal na papier, ako…
„Počuješ?! Takých ako ty tu nepotrebujeme!“ Konrád vzhliadol. Obstála ho trojica mužov. Typickí hromotĺci, pomyslel si, ktorých vychovala ďalšia špinavá ulica ďalšieho špinavého mesta. Akoby ich už na svete nebolo dosť. Bol zvyknutý na to, že jeho pohľad vzbudzoval v ľuďoch hrôzu, a ani v tomto…
Malú terasu objímal neskorý letný večer. Útulnú reštauráciu od úplnej prázdnoty delili len dvaja zamestnanci a starec, ktorého silueta sa črtala na pozadí širokého sivohnedého kmeňa mnohoročného orecha. Pod jemným dotykom vetra sa šveholenie tmavozelených kopijovitých listov vznášalo nad osamelou…
Keď sa Tom po chvíli spamätal, našiel sa až pri starom drevenom kuríne. Cez koženú podomácky vyrobenú obuv mu chodidlá objímala vlhkosť a chlad. Skrivil pery. „Sprostý sneh!“ uľavil si. „Čert mi toto všetko bol dlžen! Takto sa dnes odpláca pomoc. Vpustíš do domu jedného a o chvíľu...“ Čo to vlastne…
Odbila polnoc. Začal sa prvý sviatok vianočný, pre starého Toma Kropáča deň ako každý iný. Vonku vládol pokoj prerušovaný len občasným zahvízdaním nezbedného vetra, poprípade slabým sovím zahúkaním, či mäkkým dosadnutím zo stromov padajúcej kopy snehu. Pri západnom okraji lesa sa mihol ryšaví…
Darlan sťažka vydýchol. Nebol mŕtvy, ešte nie. Bolesť mu toto
poznanie prskla do tváre skôr ako otvoril oči.
„Nehýb sa.“
Zazrel nad sebou Morenovu ustarostenú tvár. Pravé líce mu
zdobila čerstvá krvácajúca rana. Ten
chlapec je všade, pomyslel si a pokúsil sa zasmiať, jeho dokaličené telo…
Vo vzduchu sa vznášajú jemné pavučiny mrazu. Mužom na
hradbách sa z úst dvíha para. Dýchajú rýchlo, vystrašene. Darlan cíti
mocné pazúry strachu, tuší akou silou sa zarezávajú do sŕdc a myslí jeho
spolubojovníkov. Boja sa smrti. Na jeho perách sa však pomaly usádza úsmev. Je
to už dávno, čo…
Postava vykročila smerom k Darlanovi.
„Nechcem s tebou bojovať,“ povedal. „No ak nebudem mať
na výber...“
„Nemusíš sa báť,“ prerušil ho Moren. „Bol som za kráľom
a mal si pravdu. Všetkých nás zapredal.“
Darlan prekvapene otvoril ústa. Nečakal, že kráľ predá svoju
kožu tak lacno.
„No…
Som obchodný cestujúci. Mám svoju prácu rád a robím ju
dobre. Môj otec vždy hovorieval: „Nie je umenie predať niekomu to, čo chce
alebo potrebuje. Umením je predať niečo, o čo nemá dotyčný ani najmenší záujem.“
Pri tomto druhu práce musí človek veľa cestovať, a tak
sú mojim druhým domovom…
Štyri kroky tam, štyri naspäť. Štyri kroky tam a štyri naspäť.
Nervózna prechádzka vo svojej jednoduchosti ponúkajúca len obraz troch mĺkvych,
tmavých stien. Údery kožených podošiev rytmicky presne zapadajúce do neustále
sa opakujúcej šablóny. Štyri kroky tam, štyri naspäť. Darlanovi to pomáhalo…
Comments
Pridať nový komentár
za komentáre. Dúfam, že sa vám aspoň takto bude páčiť i pokračovanie. :)
Film "In the name of King" som nevidel a čo som pozeral tak nemá ani bohvieaké hodnotenie :D, no dúfam, že sa ti ten film páčil, alebo sa ti aspoň môj príbeh páči viac ako ten film. :D Teda aspoň zatiaľ. ;)
Zatiaľ nemaj boja! :D
Po pravde ten film fakt nie je nič moc, takže verím že tak ako sa atmosféra zmenila od prvej časti, tak sa pomaly v tých ďalších ustáli.
Hlavne sa nedaj vykoľajiť komentármi a choď vlastnou cestou.
Zatiaľ to konštatujem na dobré s možnosťou postúpiť na nadpriemerné, ale to sa ešte časom ukáže. ;)