Bolesť býva často ťaživá

raz pálivá a raz mrazivá

ja sa bojím bolesti

takej čo cítiť ju od kostí

a napriek tomu po nej túžim

po bolesti tak drvivej

tak krutej, tak vábivej

niekedy prichádza nečakane

inokedy presne viem,

ktorý pocit sa bolesťou stane

omračujúce sú tie bolesti telesné

keď dávky jedla zvolím nepresne

črevá sa zvíjajú v krutých mukách

a život môj akoby bol v iných rukách

alebo keď bežím s vetrom o preteky

a srdce tlkotom mi robí prieky

keď ma bolia všetky svaly a zalieva ma pot

vtedy viem že moje telo je pre dušu iba plot

keď trpím v horúčkach angíny

začínam veriť v anjelov i na víly

ale najhoršie sú iné bolesti

tie z vesmíru citových súhvezdí

bolesť, keď človek klamať musí

a to klamstvo sa mu vopred hnusí

bolesť, keď človek nevie ľúbiť

a lásku svoju nevie sľúbiť

potom bolesť, keď človek nie je ľúbený

ženy zanevrú na mužov a muži na ženy

bolesť, keď človek lásku nájde

no city ochabnú a prachom zájde

bolesť, keď je človek odmietnutý

a vinníkom má byť vraj osud krutý

a mnoho ďalších strašných bolestí

ktorých matkami sú naše neresti

koľko krát som sa chcel už bôľu zbaviť

odletieť do cudziny, len jeden kufor zbaliť

či rovno do neba a radšej sa hneď zabiť

no chvála pánu Bohu, nešlo to a stále to nejde

verím v svoju silu a každá bolesť raz aj prejde

možno je čudné, keď teraz poviem

ako tú nenávidenú bolesť milujem

každá bolesť ma vždy čosi naučí

viem, že nabudúce

milú musím tuhšie držať v náručí

že každý dúšok vody musím si vychutnať

že musím tu ešte veľa vzduchu vydýchať

že nabudúce musím vietor aspoň dobehnúť

lebo skutočne len vo sne dá sa predbehnúť

a preto bolesti musím ticho ďakovať

za tú snahu k zemi ma napevno prikovať

je to vlastne slastný pocit, keď niečo bolí

v duchu vieme že každá rana sa raz zhojí

ale bez bolesti, čo by sme si vôbec vážili?

úcta a pokora by zmizli,

keby sme pravou bolesťou nikdy nežili

ďakujem Bohu, že je na svete niečo tak účinné

čo mi dáva pocítiť

váhu každého písmena, keď vravím do očí: „Nie.“

ten krásny pocit bezhraničnej slobody

bezvládne telo hodené len tak do vody

prečo by som mal chváliť blaženosť

až tá pominie zostane bolesť a skazenosť

ale na rozdiel od nej po dlhej bolestivej noci

každá minúta dňa má inú príchuť božej moci

preto ďakujem všetkým, ktorí ma zranili

určite nevedeli aké prospešné skutky činili

naozaj bolesť si treba vážiť a plne si ju ctiť

keď nás ona opustí je radosť vôbec žiť