Na nos praží mi slnko

a líca hladí mi vánok

zase sníval som o tebe

deň mi ukradol spánok

chcem zavrieť oči a pokračovať v snívaní

už necítim tvoju vôňu,

tak som prestal s dýchaním

Nikto ma nikdy tak neláskal

ako dnes vietor na šírej lúke

kožu mi vysušil a popraskal

poddať sa mu bolo asi hlúpe

Nikto ma nikdy tak neobjal

ako v našej rieke hlboká voda

všetkému zlému som odplával

spomienok na teba večná škoda

Vo vetre tancujú konvalinky

vlkom sa na jahňa už zbiehajú slinky

oblaky husté – možno príde dážď

som oslobodený a necítim radosť ani zášť

Avšak to prázdno v mojich útrobách mysle

cítim sa ako keď na lačno zjem čosi kyslé

a kto mi rozumie?

len šepot vetra vie

áno len ten to vie

Som ako slimák na žiletkách

taký váhavý, hrozne váhavý

neviem či napred a či nazad ísť

za mňa rozhodnutie nik nespraví

Lúče slnka zrazu nehrejú lež pália

ako to, že...

ľudia pravdu karhajú a lož chvália

Niekedy chcem byť ako orol skalný

nikto by nenašiel môj úkryt tajný

a každý len vtedy by ma zahliadol

kedy sám by som začal svoj lov

Na nos už nepraží mi slnko

a líca už chladí mi vánok

nedokážem snívať o tebe

nedokážem ani privolať spánok

Chcem zavrieť oči a pokračovať v snívaní

už však necítim tvoju vôňu,

tak som prestal s dýchaním

Kedysi od samej lásky

rátal som len sedmokrásky

našu lúku však rozryli diviaky

miesto kvietkov rastú samé bodliaky

Tráva bývala mäkká

ako najjemnejšia morská pena

dnes je tvrdá - pokosená

a z teba nikdy nebude moja žena

Som ako slimák na žiletkách

taký váhavý, hrozne váhavý

neviem či napred a či nazad ísť

za mňa rozhodnutie nik nespraví

Zatiaľ som dostal jeden fakt dobrý nápad

nechcem ísť na východ a tobôž nie na západ

preto si zvolím novú taktiku

keď už som ten slimák

tak využijem ulitu