Po temnej noci začalo brieždenie

Po ťaživej samote prišlo obdobie

A ja nebol som viac sám

Ten pocit zmizol prisahám

Ale diaľka sveta večná

Ale tma čierna nočná

Keď sa pominuli

Srdce zlomili mi

Slnko neprinieslo smiech

Aj keď roztiekol sa sneh

Srdce som mal teda zlomené

S túžbou zakopať ho do zeme

Niečo mi však bránilo

Zas tak veľa sa nestalo

V noci sme si svietili

Vzájomne sa tešili

Ale slnko vlastné svetlo má

A to naše skromné prekoná

Ľudia, čo teraz robiť mám

Som taký, že nezabúdam

Niekto plače slzami

Mne zasmiať sa nedámi

Je to zvláštne túžiť po noci

Veď, kto dočkal sa kedy pomoci

Asi ťažký prípad som

Moja rovina má zrazu divný sklon

Kamsi do priepasti sa šmýkam

To slnko zo mňa čosi žmýka

Povedal som si však dosť

Predsa na svete som len hosť

Tak si budem užívať

Šťastie, ktoré mi život môže dať.

Nemienim slzu preplakať

Chcem sa s úsmevom životom preflákať.

A dnešné brieždenie

Trpké prebudenie

No pekný sen som v noci mal

Ktorý ešte stále doznieva

Snáď to raz prekonám

Moje telo sa však už na slnku vyhrieva.