Nemaj strach Bože!
Veď tvoje svetlo viesť ma môže.
Len nemaj strach!
A i tak, z môjho tela bude raz prach.
Ale nie z mojej duše,
tá totiž, ako šíp z kuše,
zaletí k tebe do neba.
Preto báť sa ti vôbec netreba.
Nemaj strach Bože!
Ja raz prídem do tvojej lóže.
Tak sa už neboj viac!
Zatiaľ môžeme spolu aspoň hľadieť na Mesiac.
A kto vie?
Možno raz keď sa konečne stretneme...
Pozveme aj ďalších ľudí zo Zeme.
A možno, že aj z iných svetov.
Veď aj na lúke je viac kvetov.
Tak sa prosím neboj, Pane!
K modlitbe už zvieram dlane.
Kajúcne ja hľadím na ne.
Ach Pane...!
Kiež by si sa nebál!
Daj nech sa tak stane!
Amen.
Comments
Pridať nový komentár
Veľmi pekne dakujem. Tato modlitba vznikla z myslienky, ktora ma uz dlhsie prenasledovala. A sice, ze sa modlime vzdy sposobom, ze nieco od Boha chceme. Hoci aj ja som ju skoncil slovami: Daj nech sa tak stane!" ale cele je to o tom, ze sa snazim Boha uistit, ze nezidem z cesty.
Jeden odbornik na modlitby mi povedal, ze by som tuto basen nemal nazyvat modlitbou, lebo nema typizovanu strukturu.
Ale ja tvrdim, ze literarna tvorba by nemala byt o strukture ale o autorovom citeni. A ked ma muza nakopne tak sa nestaram ako pisem ale co pisem. Tolko teda ku tomu.
A este na zaver zelam vsetkym autorom: Nech nas stale sprevadzaju muzy. Pri autorkach to mozu byt aj muzi. :D
V prvom rade musím povedať, že ma milo prekvapilo, že sa moje staršie príspevky ešte stále čítajú.
A som veľmi rád, že sa ti táto modlitba páči.
I ja som veriaci, a osobne si myslím, že už viera sama o sebe je veľmi odvážnym záväzkom. (Skeptik by povedal nerozumným.) ;-)
No čo viac môže človek ponúknuť Bohu, než seba, svoju vieru, odhodlanie a lásku.
To bola moja inšpirácia, vyjsť zo seba a nebáť sa povedať: Ja to zvládnem. Zvládnem stáť pri tebe." A myslím, že on to pochopí aj bez kánonu.
Takže ešte raz, ďakujem za komentár a želám ti veľa autorských úspechov.
S pozdravom,
Dušan Damián
PS: V poslednej dobe sa mi to stáva pomerne často, ale z tvojho prejavu mám pocit, že už sme sa niekedy rozprávali. :-)
Priznám sa Ti, že ja som trošku taká zástankyňa starého :-) Veď sa hovorí, že čo je staré, to je dobré a hodnotné (a ja som o tom presvedčená. Rada sa "hrabem" v starom, pretože veľa tam nachádzam. A ty si ma tiež nesklamal, síce ťa nepoznám.
Veľmi pekne si to napísal o tej viere a Bohu, ja len ešte dodám, že vieru treba predovšetkým žiť, lebo inak všetko stráca zmysel...
A ako si sa zaradil k ľuďom empatickým, myslím si (vyveď ma z omylu ak nie je tak) že je to tak, lebo robíš druhým tak, ako by si chcel, aby oni robili tebe. ;-)
Vďaka ešte raz za takéto dielko, veľmi ma teší, ak nadaný veriaci vie využiť svoj talent, a nehanbí sa v ňom prezentovať aj svoju vieru.
Želám ti veľa veľa úspechov, nielen v tvorbe, ale v živote celkovo...
Raden
P.S.: Už som sa zľakla, že si píšem s veriacim, čo verí na minulé životy :-D
nie som kritik, preto nejdem kritizovať. Popravde som tu len krátko a učím sa od vás-skúsenejších. Tak som sa prehrabávala aj v Tvojej tvorbe, ktorá nemá konca kraja :-D No a táto báseň ma nadchla. Som veriaca, a presne ako si spomenul i ty, poväčšine sa modlíme k Bohu keď niečo chceme, potrebujeme...sme v trápení...No tvoja báseň- modlitba je o niečom inom...snažíš sa Boha uistit, ze nezídeš z cesty- a to je chválihodné a zároveň dosť odvážne a zaväzujúce. Proste za túto báseň palec hore :-)
Držím palce, až si plodný i naďalej ;-)
R.