Ráno vstávam dolámaný z postele, teda skôr z toho mäkkého matracu. Chrbát ubolený sťa by po ňom poskakovali kopy konských kopýt.  No cez tu bolesť dvíham sa do výšin, som aj dnes víťazom. Oči preberám studenou vodou, príjemne chladnou, čistou, nezákernou. Úsmev zveľaďujem mentolovou pastou, dych modrou vodou z reklamy, kde padá lavína na horskú chatku. Myseľ kávou, čo pripomína mi myší trus v nádobke, no po zaliatí vodou z pískajúceho hrnčeka a priliati výťažku z pravých alpských kravých pŕs sa chuti určite nevyrovná nič, niečo či niekto. Doprajem telu aj pár zdravých cvikov, ktoré opakujem v mojej mysli aj hodinu denne, no v skutočnosti aj prebratá myseľ je lenivá a po necelej desaťminútovke zdvíham ruky, keď na mňa mieri lenivosť a slabá presvedčivosť. No aj napriek tomu verím, že raz nastane deň, keď ich nedvihnem.