super dielik =D

Ako inak, myslím že výborne :D ja sa stále držím svojho pôvodného názoru, že je to na knižné vydanie :D

Pripajam sa k Majke. Je to energicke "teen" citanie. Ma to stavu a dobre to krati cas. 

Napisane je to pekne. Nech ta muza kope!  

vďaka:)

 

Ďakujem za názor:))) 

Aj ja dúfam, že je to na knižne vydanie:) xixi:D

Je to niečo nové. A to je super. Také hyper štýlové. Máš štýl. Neviem to ináč vyjadriť.

Super?:)) JEEEEEEJ:) Ďakujem! Štýlove? Páni, som veľmi polichotená!:) Dikes!

Škoda, že Mira Danesová je len fiktívna postava, rada by som ju povzbudila, že nie je sama. :-) Ani ja som trotiž nikdy v živote nemala žiadne rande, žiadny bozk, atď a to mám už dvadsaťjeden (plus šesť mesiacov)! Ale v žiadnom prípade to nie je dôvod na nejaké mindráky. Moje okolie to berie v pohode a nikoho nenapadlo spýtať sa ma, či som lesbička (ale nie som). Ja sa len smejem na to, ako sa všetci naháňajú za opačným pohlavím a to už vtedy, keď ešte vyslovene nemajú vek na vážny vzťah... ja si myslím, že na tieto veci mám ešte čáááás... samozrejme, nikdy neviem, či ma zajtra náhodou nezrazí auto, ale risknem to. :-D V živote sú oveľa dôležitejšie veci, než mať nejaké rande "do počtu". Keď žena nemala rande a pod, tak to nie je "na neuverenie", aspoň pre mňa nie. Veď ja som toho živým príkladom - som (relatívne) zdravá, (relatívne) mladá, som heterosexuálka, nechodím s chlapcami - a existujem... aspoň myslím, že existujem... :-/ ... :-DDD

... ale nie preto, čo si vyššie napísala, ale že je to so mnou presne tak isto:) Mám takmer dvadsaťjeden a tiež som neabsolvovala ani jednu z týchto "životných" disciplín:D Prostredníctvom tejto postavy som to vyjadrila trošku zveličene, ale zase každej babe raz príde ľúto, že ešte nemá toho pravého, nie?:)) Hlavne keď ľudia okolo o tom toľko hovoria. Ale som fakt za:) Netreba sa za ničím náhliť:D A už vonkoncom nie hľadať:) To, čo príde, prísť má:) Som fakt rada, že nie som "vo svojom veku" sama zablúdená duša, ktorá by radšej umrela, ako by to všetko absolvovala len preto, že to tak robia ostatní:))Máš moje veľké sympatie:D Tiež nemám pocit, že by som neexistovala a nie je to ani v tom, že by som nemala príležitosť, len keď to raz necitím, tak to nejde... veď to určite asi poznáš:D A...by the way, tiež som heterosexuálka:D Ale aj veľka romantička a mám pocit, že môj zmysel pre romantiku a duchovné veci je silnejši ako nejaké pudy, a preto si fakt asi ešte chvíľu počkám:D Diky za koment:D Ešte sa ozvi:D Pokecáme!:)

Ahoj, to som fakt rada, že je tu ešte niekto taký "divný". :-) Priznám sa, veľmi som neverila, že tá postava je tvorená podľa Teba... presne tak, netreba slepo napodobňovať ostatných, ale počúvať vlastné srdce a city. Láska nie je nijaký závod. Myslím, že aj ja som romanticky založená, ale takým trochu zvláštnym spôsobom. :-) V mojej literárnej tvorbe sa to rozhodne príliš neprejavuje (rodičia a spol. by vedeli rozprávať)!

No vidíš:D ani ja som tomu neverila:)No Mia v niektorých aspektoch vystihuje aj mňa, ale zase tiež nie vo všetkom. V podstate ju tiež ani tak netrapi, že nemala chlapca ako to, že nemá toho, koho miluje:D Takže je to tak nepriamo poukázane:D Píšeš aj tu na blogu? Rada by som si prečítala tvoju tvorbu:D

Priamo na blogu nie... už som často uvažovala nad tým, že sa zaregistrujem a vyvesím sem niečo kratšie, ale hlavným protiargumentom je moja fakt nepekná skúsenosť s plagiátorstvom. Raz mi už totiž na internete jednu moju prácu ukradli, aj keď to nebola beletria, ale bol to taký traumatizujúci zážitok, že to už nechcem znova zažiť za žiadnu cenu. Internet je v mnohých ohľadoch super vec, napríklad tu človek môže psoznať priaznivé duše, ale dejú sa na ňom aj fakt odporné veci... brrr, takú bezmocnosť a žiaľ, akú som musela zažívať, neželám naozaj žiadnemu autorovi. Odhodlala som sa "len" na vydanie svojej najstaršej knihy eleltronickou formou. Keď je už raz niečo vydané, nedá sa to len tak ľahko ukradnúť... aspoň myslím. Možno si ju stiahnuť tu: http://www.enigma.sk/e-knihy/pribeh-padajucich-hviezd Ale upozorňujem, je to sci-fi a navyše je to veľmi, veľmi, veľmi divný román...

.. tvoje dielko a hneď po písomných maturách sa do toho pustím a napíšem ti kommentA:D S tým plagiátorstvom ... ako sa to vlastne stalo? Aj ja som nad tým už uvažovala, je to strašné, niektorí ľudia sú úplne bez škrupúl!:(

To plagiátorstvo by aj mňa zaujímalo. Musí to byť fakt katastrofa, že sa ti také niečo stalo. Ja si to neviem celkom dobre predstaviť a až ma striasa, keď občas pomyslím na to, že aj ja predsa uverejňujem na webe... :(

aj ja mám z toho obavy a tiež som dlho predtým než som začala uverejňovať na enigme nad tým uvažovala... hádam nás Pán Božko od takých plagiátorov ochráni:D

...je dosť dlhá a zložitá. Ak by som mala napísať všetky jej súvislosti, tak to by bol dlhší príspevok, než priemerne dlhá próza objavujúca sa na tomto blogu. :-) Išlo v tom viac ľudí a bolo to vyvrcholenie niekoľkomesačných sporov a nevraživosti medzi mnou a istými osobami. Možno mi to spravili z pomsty. Aj keď sa mi nemali prečo mstiť - to skôr ja im. Zjednodušene to bolo asi tak: Ja prispievam článkami do slovenskej verzie Wikipédie. Iste poznáte Wikipédiu. Väčšinou prvý výsledok nejakého vyhľadávania v Googli... :-) Zoznam článkov, ktoré som tam už napísala, možno nájsť tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Eryn_Blaireová/Články A jedného dňa mi istý človek urazil moje články vo Wikipédii, napísal o nich, že sú nanič. To by mi ani moc nevadilo - každý má právo na názor. Ale čuduj sa svete, o pár dní sa jeden z mojich článkov objavil na strákach dotyčnej osoby. A ako autor bol podpísaný ktosi iný. Nie ten istý človek, čo mi moje články hanil, pretože, ako som povedala, išlo ich v tom viac. Ale dotyčný bol niečo ako administrátorom tých stránok. Napísala som mu mail, v ktorom som žiadala o nápravu. Buď uvedenie pravého autora, alebo stiahnutie môjho článku z jeho stránok. Nič také sa nestalo, namiesto toho mi vážený administrátor vynadal. Mala som v tom období niekoľko iných a dosť ťažkých problémov. Toto bola posledná kvapka v pohári - úplne som sa zrútila, mala som horúčky (netušila som, že zvýšená teplota môže byť aj z nervov), zvracala som a keď ma to prešlo, začala som príšerne chudnúť. Trvalo mi pol roka, kým som sa z toho ako-tak duševne a telesne pozbierala a moja hmotnosť sa začala vracať do normálu. Ale nebojte sa, nie každý podvedený autor musí skončiť takto hrôzostrašne. :-) Ono to fakt nebolo len kvôli tomu plagiátorstvu, ako som už spomínala, mala som vtedy dosť iných problémov. Ešte však ani zďaleka nie som za vodou a obávam sa, že keby toto niekto urobil s nejakým mojim literárnym dielom, ku ktorým mám neporovnateľne silnejší vzťah ako k nejakým náučným článkom, mohlo by sa to stať znova. Mám totiž svojich príbehov len málo, ale sú dlhé a pracovala som na nich celé roky (na rozdiel od článkov vo Wikipédii, s ktorými som hotová za deň-dva). Takže keby sa hociktorému z nich niečo stalo, bola by to pre mňa obrovská strata.

vsakze teraz neprestanes uverejnovat prisne tajne??? myslim kvoli tomu plagiatorstvu...

Fakt otrasné, akí sú niektorí ľudia. Držím palce, aby si stretávala už len dobrých, úprimných ľudí:D Asi klišé, ale v živote dôležité:D

neboj, zatiaľ sa nechystám nepokračovať:D 

Treba podať trestné oznámenia na neznámeho páchateľa za porušenie autorských práv na polícii. Polícia je povinná takýto podnet vyšetriť - je to bezplatné. Polícia má prístup do chránených dát serverov, a nie je pre ňu problém vypátrať cez providera majiteľa stránky. Ten je zodpovedný za dodržiavanie zákona. K popisu prípadu treba vypracovať časový sled uverejnenia textov, linky na stránky, na ktorých boli-sú články uverejnené a popis svojich doterajších snáh o nápravu. Po odhalení páchateľa poškodený môže podať žalobu na súd za porušenie Autorských práv a požadovať primerané finančné odškodnenie. Samozrejme aj okamžité stiahnutie nelegálne uverejneného textu.