Či moc, či života zhon. Čím viac ťa pohltí tento babylon, ťažká je cesta z neho von. Nezúfaj v každom srdci drieme kľudu a lásky tôň. Stačí ju prebudiť a dosýta sa krištáľovej vody, lásky a súcitu napiť.
Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Na krídlach harpyí si mi život vzala,
milovala, zabila a odkopla z ľútosti,
beznádej do zlatého kalichu vliala
a previedla ukážkou pekelných bytostí.
Kam si sa láska stratila?
Putujem infernom sám, smädný a hladný.
Snáď si sa do prekliateho zámku vrátila,
kde stretol som ťa pred…
Gitara má tvári ako ty, možno preto som tebou tak často pritiahnutý. Keď sa ti na prsiach rozlejú tvoje vlasy, zošaliem z toho asi. Vidím tie krivky, cítim tu vôňu. Chcem sa v tebe rozplynúť, ako kvapka dažďa v mori. V tvojom chráme spočinúť, tak aby sme jedno boli.
Dni čierne ako páska,plynú ako čas minútu po sekunde.Odkrajujú si svoj diel, ktorý mu právom patrí.Pritom stačí tak málo.Vážiť si krajec chleba, v rukách matky, ktorá ho kladie na stôl pre všetkýchChytí nôž, spraví na ňom krížika potom sa pomodliza syna, za otca, za všetkých.Jeseň, plače v slzách…
Dvere sa pomaly zasúvali a skrz priechod som uvidel ženu v strednom veku. Priľnavý oblek, štandardne v sivobielej kombinácii hviezdnych hliadok zvýrazňoval jej veľké tučné telo. Čierne vlasy prikrývali plecia i nakukovali po lopatky na chrbát. Jemné fúziky popod nos robili z tejto vojačky viac muža…
Dotyky očí
Na diaľku
Objatie pýtajú
Túžiš
Hoci ešte netušíš
Bolesť
Keď kúsok duše
Ostáva
navždy
s ňou
A v tvojej duši
Zostanú
Iba atómy
Jej úsmevu
Ktorý ty
Nikdy
Neobjavíš
Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Pridať nový komentár