Články v kategórii Kope vás múza
Kde som? A kde je vesmír? Zmizla som ako slovná zásoba. Moja sebareflexia je utápaná v krabičkách a krabičkách cigariet, pri gynekológoch a iných, typicky ľudských veciach. Škoda, že ja sama sa necítim akosi typicky ľudská, lebo keby som bola, asi by som mala viac priateľov, ktorí by mi povedali…
Ráno vstávam dolámaný z postele, teda skôr z toho mäkkého matracu. Chrbát ubolený sťa by po ňom poskakovali kopy konských kopýt. No cez tu bolesť dvíham sa do výšin, som aj dnes víťazom. Oči preberám studenou vodou, príjemne chladnou, čistou, nezákernou. Úsmev zveľaďujem mentolovou pastou, dych…
Urobím si ľad. Bez vody. Stačí mi trochu hnevu, hlúposti, strachu, pýchy, nenávisti. Len ľudský chlad, stačí na môj ľad. Ľahnem si na ľad nahý! Beriem to ako výzvu! Kto z koho? Ja, či ľad? Zamrznem,či ľad roztopím? Budem sa na ľade plaziť, kopať, smiať, plakať, skákať, sedieť, jesť a hrať!…
„Volali ste ma, madam?“ Žena s jačaním pustila čajovú kanvicu na zem. „Čo-čo si zač?! zvrieskla na modrastého neforemného mužíka v pestrofarebnej vestičke a so vzorovanou plienkou omotanou okolo hlavy. „Ja som džin. K vaším službám, madam,“ odvetil úslužne. „Čo má toto byť za vtip?!“ Ten gin s …
tak ako v dilpomovketo býva aj v životekde hodiny idú a hodina bije nikto nerozumie nie textuale tomu kto ho píše a také klišéže píš tichšieu mňa neplatí hlasnejšie je vždy viac úprimnea radšej ako oprotimám rád veci kráčajúce popri mne tak ako v diplomovketo býva aj v životekde hodiny idú a hodina…
lampy sú ako naše hlavyibaže oni svietia a my už zhasínamevšetci ale chápeme čo musímea tak robíme čo máme prišla tma čoskoro sa prebudímea lampy budú nemé je tak málo časukedy môžeme robiť to čo chceme