Články v kategórii Kope vás múza
medzi domami prebúdza sa strachkrv tuhne sťa červený laka pach bezdomovca vnára sa do útrob noci môj pocit je však blažený...nelietam - stojím na zemia z chuti sa smejem skôr ako noc premôže deň - utečiemumyjem sazajtra to zopakujema budem to ja, kto sa bude smiať plýžim sa sťa zjazvený hadpriznám…
Sám. Si tak výstižne vystrašený, že sa nezmestím do tvojich predstáv. Som epická, ty si éterický. Chcem tvoj význam a dýchajúce vnútornosti, no nemám ani svoje staré metafory. Nepotrebujem vlastniť! - stačí mi po pamäti tvoja príchuť a priesvitné úsmevy, pretože dotknúť sa ťa je výsostne…
Každý z nás povstal z Pravdy a povedomie o nej si preto nesie hlboko vtlačené vo svojom v duchu. V našom duchu, čiže v našom skutočnom, pravom, najvnútornejšom „ja“.
Okrem ducha má však človek i rozum, ktorý mu bol darovaný na uľahčenie života v hmote. Ak sa ale ľudia spoliehajú predovšetkým…
Uplynulo deväť rokov. Vraj je to veľa. Vraj za taký čas toho zmení mnoho. Zvlášť v takomto veku. Houby. Priepustku z pekla jej po celý ten čas nevydali a jediné, čo sa zmenilo je to, že už na ňu nečaká. Čaká už len na možnosť prejsť z jedného pekla do druhého.
Nepochopiteľné. Striehne na maličkú…
starý básnik sadol k stoluhlavu sklonil k papieru - posledné prianie napísať chcel pozrel doluvydýchol...a napísal, že umrel
Táto básnička je jeden z mojich umeleckých úletov. Ľahká rýmovačka čítajúca sa jedným dychom. Aj tak dúfam, že si tú jazdu užijete. Vlasy vejú v odvete, vezieš sa na babete. Máš na háku celý svet, necítiš čas, cítiš let. Z ľudí vnímaš iba kúsky, nie real svet na sny úzky. Zabúdaš na všetky stresy,…